Mnohí, čo sa dali na politiku túžia predovšetkým po moci, bohatstve, bezstarostnom živote a najmä po výhodnom postavení v spoločnosti. Toto konštatovanie je všeobecne známe a potvrdzuje ho aj nedávny boj o miesta na volebných kandidátkach, v ktorom až príliš často dominovala bezohľadnosť, neobjektívnosť, znevažovanie konkurenta a iné odsúdeniahodné móresy. Aj tentoraz išlo vo väčšine prípadov o individuálne záujmy. Na úkor iného, možno schopnejšieho, presadiť seba. Prípravy na každé voľby zhoršujú pomery a vzťahy v mnohých stranách a často prinášajú politické obete. Ide predovšetkým o neštandardné strany bez reálneho programu, v ktorých sa neraz dostáva na povrch politika osobnej nenávisti. Jej nositeľmi sú predovšetkým politickí turisti, ktorí už neraz s cieľom získať moc zmenili partainé tričká, zradili priateľov a zmenili presvedčenie. Nie všetko, čo sa pri schvaľovaní kandidátov na miesta poslancov v straníckych centrálach odohralo, sa občania dozvedia. Skutočnú pravdu niektorí ukrivdení povedia až po čase. Napríklad ako v jednej strane skúsený a vzdelaný poslanec prišiel o miesto na kandidátke iba preto, že niekedy mal iný názor na riešenie problémov v spoločnosti ako vedenie jeho strany. Dozvieme sa o intrigách a intrigánoch, ktorí práve v predvolenom období založili nové strany alebo prešli do iných bez ohľadu na doterajšie vlastné dlhoročné presvedčenie, len aby uspokojili svoje nenáležité ambície. Veľmi dobre si uvedomujú, že bez straníckej deky, ktorú stratili v predchádzajúcich parlamentných voľbách sa im žilo pomerne ťažko. Veď poslanecký preukaz je vždy lákadlom aj pre politických dôchodcov. Mohol by som menovať niekoľko konkrétnych prípadov keď „politici“ koketovali s myšlienkou ako sa dostať na kandidátku niektorých z 26 strán programovo veľmi odlišných. Takýto politici sa voličom už dávnejšie sprotivili, lebo ich opakujúce sa činy nedávajú nádej na optimizmus.