Marien Chucijev je známy Ruský režisér ktorý sa nedávno dožil 85 rokov. Známy je predovšetkým tým, že uprednostňuje vo svojich dielach predovšetkým seriózne a vysoko moralné témy. Našinec už nemá síce možnosť v kinách a televízii sledovať ruskú kinografiu, pretože sa tvárime akoby sa v Rusku od čias "Mrázika" už nič nenatočilo, predsa však umenie nepozná hranice a prekračuje ich cestou Internetu, alebo TV staníc, ktoré sa takýmto témam nevyhýbajú. Takže sa mi podarilo na Internete zhliadnuť aj Chucijevov film "Nekonečnosť", ktorý bol v roku 1992 vyznamenaný cenou Alfréda Baera, na Medzinárodnom festivale filmov v Berlíne. Nechcem nikoho okrádať o čas, predsa by som sa rád podelil o jednu myšlienku z tohoto filmu, ktorá my ostala v pamäti. Je tu záber, keď dvojica mužov kráča popri potôčiku a rozpráva sa. Ten mladší preskočil na druhú stranu, starší sa už o to nepokúsil, pravde podobne by to nezvládol. Aj tak však kráčajú vedľa seba a rozprávajú sa. Potôčik sa mení na potok, ešte stále sa rozprávajú, potom je z potoka riečka, rieka...a je po komunikácii, každý ostáva na svojom brehu so svojimi starosťami a radosťami. Ako vyšité pre súčasné generačné spolunažívanie našich starčekov a stareniek s mladšou generáciou, ktoré nie je vôbec ideálne. Príliš často a príliš okato sa aj v mediách píše o ich tzv. užitočnosti, ale hlavne o tom, koľko nás vyplácanie dôchodkov bude stáť, koľko pracovných miest nám dôchodcovia zaberajú...So svojimi názormi na užitočnosť starých ľudí sa netaja ani politici. Uvediem príklad. Už dlhší čas sa hovorí a píše o pripravovaných zmenách v Zákonníku práce, ktoré majú významne zasiahnuť do života ľudí živiacich sa prácou a posilniť právomoci ich zamestnávateľov. Odbory už zorganizovali niekoľko protestných akcií proti týmto zmenám a vyjadrili sa, že ak bude treba, vyvolajú aj Referendum. Pána Petra Kollára, predsedu poslaneckého klubu SAS, pobúrilo v jednom rozhovore pre Rádiožurnál (15.1.), keď sa dozvedel, že odborári rokovali na túto tému aj s Jednotou Dôchodcov. Čo majú dôchodcovia hovoriť do Zákonníka práce, rozčuľoval sa. Dôchodcovia by si mali užívať svoj zaslúžený dôchodok... Nech sa nepletú do politiky, dalo sa jasne vycítiť z jeho slov. Pán Peter Kollár nemá pravdu, keď hovorí, že dôchodcovia by sa nemali pliesť do diskusie okolo Zákonníka práce. Aj keď sú už na druhej strane potoka o ktorom som sa zmienil, veľmi dobre si pamätajú ako možno ZP zamestnanca vykorisťovať, šikanovať, trestať komplikovať mu život, oberať ho o voľný čas, ktorý je v mnohých prípadoch jeho jediným majetkom. Veľmi dobre si pamätajú, keď aj ním bolo ubližované a museli kvôli svojmu veku, pôžičke a pod mlčať. A mlčať museli aj keď sa ubližovalo ich priateľom, alebo najbližším. Skutočne si tento politik myslí, že by mali mlčať v prípade Referenda, keď sa bude ubližovať ich deťom a vnukom?