Z každého kúta trčí otázku – čo sa to deje s našimi peniazmi? Tentoraz vo verejnoprávnej televízii. Nie je skrátenie spravodajstva televízie, za ktorú platíme všetci, priznaním neschopnosti robiť dobré správy? Netrčí zo skrátenia spravodajstva na pätnásť minút poznanie, že vo firme s premaľovávaným názvom držia liace spravodajstva aj ľudia, ktorých žurnalisticko – manažérska schopnosť sa začína takpovediac od nuly? Kto sa len o trochu otrel o žurnalistiku vie veľmi dobre to, čo teraz len jeden človek povedal nahlas – skrátením na pätnásť minút sa problém spravodajstva nevyrieši. O oprávnenosti diskusie o zmysle existencie a fungovaní verejnoprávnej televízie dnes nikto nepochybuje. Odborníci neskrývajú pochybnosti o mnohých nových krokoch vedenia a účelne vynaložených peniazoch. Otázniky sú takmer nad všetkým – nad webovou stránkou, novými logami, nad vysokou cenou počítačov, nad rozporom medzi jednoznačným názorom s ktorým generálna riaditeľka vyhrala voľbu a nad dnešným stavom.

Jeden denník neskrýva prekvapenie nad nesúrodosťou krokov – najprv sa myslelo, že komentáre z druhého programu televízie stiahli kvôli megaprogramu / časovo a finančne mimoriadne náročnému/ štvorhodinovej besedy „sólo priestoru pre Štefana Hríba. Šéfka spravodajstva Anna Sámelová VŠAK NAPOKON vyhlásila, že išlo len o letnú prestávku“. Podľa znenia tejto vety to nebolo zrejmé od začiatku, keď sa vytváral „sólo priestor“, je to jasné až teraz, keď je zrejmá „katastrofálne nízka sledovanosť“.
Oddá sa túto diskusiu sledovať, osobitne pre čitateľa SNN sa to oddá. Pretože tam, kde dospeli ostatní kritici teraz, on je už dávnejšie. Otázniky o tom či a ako a čoho je schopná šéfka spravodajstva Anna Sámelová, sa vynorili pred rokmi. Vtedy, keď šesť mesiacov potom, čo americký prezident oslovil v Bielom dome spravodajkyňu Slovenského rozhlasu krstným menom, už mala vo vrecku takrečeno zo dňa na deň spiatočnú letenku do Bratislavy. Rozhlas, a A. Sámelová bola pri tom, zrušilo najstaršiu, najprofesionálnejšiu stálu sieť zahraničných spravodajcov. Slovenský rozhlas sa vzdal prítomnosti v rozsiahlych oblastiach sveta, kde mal v rámci slovenského a sčasti dokonca českého mediálneho trhu dominantné postavenie a nesmiernu výhodu rýchlosti a pohotovosti. Pôvodné spravodajstvo bolo dovtedy nepredstihnuteľné. Veľa odborníkov ako aj poslucháčov zrušenie jedinej slovenskej stálej siete slovenských zahraničných spravodajcov nikdy neprijalo. Prečo sa teraz pri spájaní rozhlasu a televízie nezodpovedala otázka ako zrušenie spravodajcov ovplyvnilo kvalitu rozhlasového spravodajstva?

Prečo sa teraz nepoložila a profesionálne nezodpovedala napr. otázka či je alebo nie je súvis medzi zrušením odberu spravodajstva TASR / teda aj vyschnutím širšej palety informačných zdrojov/ a skrátením spravodajstva STV? Všetko sa zúžilo len na dementi, že niet nijakej súvislosti medzi tým, že manžel A. Sámelovej je vo vedení súkromnej agentúry SITA, ktorej spravodajstvo spojenej televízii a rozhlasu /RSTV/, na rozdiel od TASR , zostalo. Pochybnosti významnej časti mienkotvornej spoločnosti vrátane matičnej, o rozhlase pred piatimi rokmi neboli postavené na vode. Dnes o opatreniach ľudí, čo prešli z rozhlasu do RSTV pochybuje oveľa väčšia časť verejnosti. Je väčšia o tých, ktorí mlčali pred piatimi rokmi. Čo nám to hovorí ? Treba sa sústrediť na skutočnú tvorbu mienkotvorných matičných médií. Priestor je. Treba sa zaoberať totiž otázkou či nedochádza alebo k likvidácii slovenského verejnoprávneho priestoru.