Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk

Pravá tvár pravicových politikov

Uplynulé týždne a mesiace jednoznačne potvrdili, že terajšia už nedôveryhodná vládna garnitúra s obmedzenými kompetenciami sa nám nevydarila. Jej členovia v riadení a správe štátu nepreukázali potrebnú profesionalitu, dopúšťali sa hrubých chýb, neúmyselných či úmyselných omylov v zložitom procese rozhodovania. Čo platilo včera, zajtra už neplatilo. Trvalou metódou pôsobenia vlády bola neustála novelizácia rôznych zákonov. Väčšina jej členov sa až príliš dlho učila, ako riešiť zložité problémy v spoločnosti. Koaličné zoskupenie za výdatnej pomoci provládnych médií propagovalo svoj vládny program, ktorý mal byť zárukou „zmeny“. Lenže tie, ktoré vláda presadila, majú antisociálny charakter a vyhovujú predovšetkým menšej časti obyvateľstva. Všetky nedostatky v procesoch riadenia, nezmyselné kroky v zdravotníctve, školstve a v sociálnej oblasti jednotliví ministri a vysokí štátni úradníci demagogicky obhajovali. Neprekážalo im, že strácajú dôveru svojich voličov. Zodpovednosť za protiľudové pôsobenie koaličnej vlády majú aj tí, ktorí jej vo voľbách 2010 vyjadrili podporu.

Pravicoví politici z radov SDKÚ DS a KDH po páde vlády ukazujú svoju pravú tvár. Bojujú nielen o priazeň voličov, ale aj o miesta na kandidátkach a znovu pripravujú rôzne nereálne sľuby. Tak ako vždy sa veľmi usilujú vyhrať voľby. Doteraz sa im to nikdy nepodarilo. Napriek tomu zostavovali tri vlády a prispeli aj k trom predčasným parlamentným voľbám v rokoch 1994, 2006 a 2011. Do svojho košiara lákajú aj politických protivníkov. Zvyknite si... Tieto slová s veľkou dávkou sebavedomia a samoľúbosti povedal Mikuláš Dzurinda v roku 1998 vo chvíli, keď jeho strana voľby nevyhrala, ale on prevzal moc v štáte. Vtedy mal pravdu. Ľudia si museli zvyknúť na protiľudovú politiku, výpredaje strategických podnikov, na definitívnu likvidáciu poľnohospodárstva a následne na brutálne zvyšovanie cien, energií, potravín, rôznych tovarov a služieb a zároveň na nižšie mzdy a vysokú nezamestnanosť. Mnohí si zvykli, že bohatí ešte rýchlejšie bohatli a chudobnejší sa stali ešte chudobnejšími. Spoločnosť sa rozdelila na tých, čo mali a mohli všetko a na tých, čo nič nemali a nič nezmohli. Aj v roku 2002 dzurindovci voľby prehrali ale vo vládnutí pokračovali ďalej. Po štvorročnej prestávke sa opäť v roku 2010 ako porazení ujali vládnutia a slová spomínaného politika z roku 1998 sa znovu premietajú do reálneho života. S nevôľou prijímame odsúdeniahodné vládne móresy, schvaľovanie nekvalitných zákonov, aj to, že štát sa neuberá správnym smerom. Názory, postoje a potreby širokých vrstiev obyvateľstva terajšiu nedôveryhodnú koalíciu nezaujímajú. V centre jej pozornosti sú vnútrostranícke problémy a boj o voliča. V týchto dňoch sa objavuje mnoho negatívnych vecí pod ktoré sa za uplynulé, pomerne krátke obdobie, podpísala vládna koalícia. Usiluje sa všetko zahaliť rúškom mlčania. V tejto súvislosti je zlé počúvať, na akej mizernej obsahovej, argumentačnej a štylistickej úrovni hovoria mnohí koaliční poslanci aj vysokí štátni úradníci o vážnych celospoločenských problémoch. Občania sú roztrpčení, sklamaní a znechutení z terajšieho vládnutia. S nádejou očakávajú výsledky predčasných volieb. Boja sa nielen budúcnosti, ale aj blížiacich sa zimných dní, počas ktorých sa výrazne prejaví zdražovanie a do každodenného života razantne vstúpi séria protiľudových zákonov z oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí. Slovensko sa zmieta v škandáloch, korupcii a v klientelizme. Navyše politici oslavujú nezávislosť justičných orgánov. Zvykli sme si aj na obludnosť mediálnych správ. Ich hlavným obsahom sú vraždy, samovraždy, znásilnenia, krádeže, ekonomická trestná činnosť ale aj pretŕčanie sa nedovzdelaných rýchlovykvasených celebrít. Z programov verejného rozhlasu a televízie sa úplne vytratila vysoká profesionalita, objektívnosť, etika ale aj problematika národnej hrdosti v štáte. Média a žiaľ ani mnohí politici nemajú ani najmenší záujem o vplyv na vytváranie národnej hrdosti, pocitu spolupatričnosti s národom a vlastenectva. Podceňujú hodnoty napísaného a povedaného slova, znevažujú národ a jeho jazyk.
Jozef Kuchár