Štát je zlý hospodár. Veľmi často počuť tento argument pri obhajovaní súkromného vlastníctva. Zdôrazňuje sa najmä vtedy, keď má niekto záujem prisvojiť si kus spoločného. Žiaľ väčšinou to nie sú firmy v likvidite, ale tie úspešnejšie, pri ktorých sa predpokladá, že vložené investície sa novým majiteľom rýchlo vrátia. Ponovembrová veľká vlna kritiky plánovaného hospodárstva zmiatla aj štátne firmy zabezpečujúce servis opráv pre občanov. Následné zmeny v učňovskom školstve zastavili príliv nových remeselníkov. Postupným rušením učňovských škôl pripravujúcich budúcich opravárov dostávame sa do situácie, keď nájsť opravára je takmer nemožné. Síce v Zlatých stránkach nájdete až troch opravárov umývačiek riadu v Bratislave, ale buď vám nezoberie telefón, alebo povie, že danú značku neopravuje. Keď sa rozhodnete, že servis, ktorý je k vášmu bydlisku najbližšie navštívite osobne, dočkáte sa nemilého prekvapenia. Po obchádzaní budovy zo všetkých strán zistíte, že na uvedenej adrese síce býva majiteľ firmy, ale opravovňa tu neexistuje.
Od opravára, ktorého nakoniec zoženiete po trojdňovom telefonovaní, sa ešte ako zaujímavosť dozviete, že tie umývačky vydržia približne len 4 roky. Následne odchádza programátor a jeho výmena je natoľko drahá, že buď sa vrátite k ručnému umývaniu riadu, alebo si opäť kúpite novú. Pokiaľ ste priemerne zarábajúci slovenský občan, zostane vám len ručné umývanie.