Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148
mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk
Kontakty
Použitá sklenená fľaša – dôležitá druhotná surovina
Blíži sa koniec roka a jedným zo symbolov týchto dní je sklenená fľaša. Napríklad sektu, alebo stále vyššej kvality slovenského suchého vína. Taká je už naša tradícia a našťastie, nikto sa ju nechystá meniť. Akurát jedným zo sprievodných javov Vianoc i vítania nového roku sú aj prázdne fľaše. Niekedy väčšina z nich sa vrátila späť do obchodnej siete, veď sme za každú dostali korunu. Mrzelo nás však, že fľaše zo šumivých vín väčšinou skončili v kontajneroch na odpadky. Obchody ich späť nebrali a pre nás už prázdne nemali žiadnu hodnotu. Časť z nás aj v minulosti už vedela, že každá fľaša má svoju cenu. Nie síce trhovú, ale povedzme energetickú. Darmo, výroba fliaš nie je vôbec lacná záležitosť, skôr naopak. Je náročná na energiu a o tej vieme, že je stále drahšia a drahšia.
Výkup sklenených obalov už nie je taký jednoduchý, aký bol, napríklad, pred štvrťstoročím. V podstate môžeme vrátiť iba pivové fľaše a aj tie iba tam, kde sme si ich kúpili naplnené mokom. Našťastie, vďaka Recyklačnému fondu máme možnosť všetky použité fľaše vrátiť sklárom. Veď si len predstavme, že výrobou novej fľaše zo starej ušetríme elektrickú energiu, ktorá stačí na svietenie 100 – wattovej žiarovky celé štyri hodiny! Pri vrátení štyroch fliaš sa ušetrí toľko elektrickej energie, ktorá stačí na 24-hodinový výkon jednej priemernej chladničky! Ako vieme, práve tento spotrebič je v domácnosti najnáročnejší na spotrebu elektrickej energie, pravda, pokiaľ ju nevyužívame na vykurovanie bytu, resp. rodinného domu. Riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška má „vo svojom rukáve“ ešte nejeden takýto konkrétny argument pre význam zberu a spracovania už použitých fliaš. To sme ešte nehovorili o ochrane životného prostredia. Veď pri recyklácii tony skla odľahčíme atmosféru o 400 ton škodlivých skleníkových plynov. Recyklácia skla okrem šetrenia výrazného množstva elektrickej energie prináša aj úsporu základných surovín – vápenca, piesku a živca.
Slováci zatiaľ rozhodne nepatria medzi najlepších zberateľov druhotných surovín. Nečudo, veď enviromentálna výchova v školách i rodinách stále nie je na potrebnej výške, ale môžeme konštatovať, že z roka na rok sa zlepšujeme. Vezmime si len spomínané sklo: v roku 2002, teda v čase, kedy začal pôsobiť Recyklačný fond, sa u nás spracovalo iba 18 000 ton odpadového skla, v minulom roku to už však bolo 67 400 ton. Pritom v republike máme iba jedného, jediného spracovateľa použitého skla, a to spoločnosť Vetropack Nemšová. U nás sa recykluje maximálne 65% použitého skla, v niektorých európskych krajinách je to 95%. Slabou útechou pre nás môže byť to, že v rámci EÚ sú na tom horšie Gréci a Taliani. Najviac skleneného odpadu sa spracováva vo Švajčiarsku , SRN, Dánsku, Holandsku. Teda čím bohatšia krajina, tým viac separuje.
Recyklačný fond pôsobí v SR od roku 2002. Odvtedy odviedol veľký kus úspešnej práce. Dokáže byť štedrý k tým podnikateľským subjektom, ktoré pochopili, že zber a recyklácia druhotných surovín môže byť výhodné podnikanie, ale musia v prvom rade do týchto aktivít investovať nielen firmy, ale i obce a mestá. Na podporu rôznych projektov odchádzajú z Recyklačného fondu každoročne milióny eur. Len už spomínaná spoločnosť v Nemšovej dostala na výstavbu novej triediacej linky takmer 664 000 eur! Samozrejme, fond podporoval separovaný zber a spracovanie nielen skla, ale aj batérií, olejov, autovrakov, pneumatík... Podľa predstaviteľov Recyklačného fondu na Slovensku stále chýba platný program odpadového hospodárstva, ale na druhej strane máme nevyhovujúci zákon o odpadoch /č.733/2004 Zb.z./, ktorého dopad pociťujú všetci, ktorí čakajú na dotácie z Recyklačného fondu. Na základe tohto zákona má fond k dispozícii každoročne menšie a menšie finančné prostriedky na zintenzívnenie separovaného zberu jednotlivých komodít. Počas exkurzie, ktorú zorganizoval Recyklačný fond na jeden zo zberných dvorov košickej spoločnosti KOSIT, sme stretli jedného z najlepších slovenských futbalistov všetkých čias, majstra Európy z roku 1976, Jozefa Módera. Presvedčili sme sa, že patrí medzi tých, ktorí sem pravidelne prinášajú už recyklované odpadky. Kiež by si z neho vzali príklad mnohí muži rôzneho veku tak, ako si z neho brávali počas Móderovej úspešnej hráčskej i trénerskej kariéry...
Výkup sklenených obalov už nie je taký jednoduchý, aký bol, napríklad, pred štvrťstoročím. V podstate môžeme vrátiť iba pivové fľaše a aj tie iba tam, kde sme si ich kúpili naplnené mokom. Našťastie, vďaka Recyklačnému fondu máme možnosť všetky použité fľaše vrátiť sklárom. Veď si len predstavme, že výrobou novej fľaše zo starej ušetríme elektrickú energiu, ktorá stačí na svietenie 100 – wattovej žiarovky celé štyri hodiny! Pri vrátení štyroch fliaš sa ušetrí toľko elektrickej energie, ktorá stačí na 24-hodinový výkon jednej priemernej chladničky! Ako vieme, práve tento spotrebič je v domácnosti najnáročnejší na spotrebu elektrickej energie, pravda, pokiaľ ju nevyužívame na vykurovanie bytu, resp. rodinného domu. Riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška má „vo svojom rukáve“ ešte nejeden takýto konkrétny argument pre význam zberu a spracovania už použitých fliaš. To sme ešte nehovorili o ochrane životného prostredia. Veď pri recyklácii tony skla odľahčíme atmosféru o 400 ton škodlivých skleníkových plynov. Recyklácia skla okrem šetrenia výrazného množstva elektrickej energie prináša aj úsporu základných surovín – vápenca, piesku a živca.
Slováci zatiaľ rozhodne nepatria medzi najlepších zberateľov druhotných surovín. Nečudo, veď enviromentálna výchova v školách i rodinách stále nie je na potrebnej výške, ale môžeme konštatovať, že z roka na rok sa zlepšujeme. Vezmime si len spomínané sklo: v roku 2002, teda v čase, kedy začal pôsobiť Recyklačný fond, sa u nás spracovalo iba 18 000 ton odpadového skla, v minulom roku to už však bolo 67 400 ton. Pritom v republike máme iba jedného, jediného spracovateľa použitého skla, a to spoločnosť Vetropack Nemšová. U nás sa recykluje maximálne 65% použitého skla, v niektorých európskych krajinách je to 95%. Slabou útechou pre nás môže byť to, že v rámci EÚ sú na tom horšie Gréci a Taliani. Najviac skleneného odpadu sa spracováva vo Švajčiarsku , SRN, Dánsku, Holandsku. Teda čím bohatšia krajina, tým viac separuje.
Recyklačný fond pôsobí v SR od roku 2002. Odvtedy odviedol veľký kus úspešnej práce. Dokáže byť štedrý k tým podnikateľským subjektom, ktoré pochopili, že zber a recyklácia druhotných surovín môže byť výhodné podnikanie, ale musia v prvom rade do týchto aktivít investovať nielen firmy, ale i obce a mestá. Na podporu rôznych projektov odchádzajú z Recyklačného fondu každoročne milióny eur. Len už spomínaná spoločnosť v Nemšovej dostala na výstavbu novej triediacej linky takmer 664 000 eur! Samozrejme, fond podporoval separovaný zber a spracovanie nielen skla, ale aj batérií, olejov, autovrakov, pneumatík... Podľa predstaviteľov Recyklačného fondu na Slovensku stále chýba platný program odpadového hospodárstva, ale na druhej strane máme nevyhovujúci zákon o odpadoch /č.733/2004 Zb.z./, ktorého dopad pociťujú všetci, ktorí čakajú na dotácie z Recyklačného fondu. Na základe tohto zákona má fond k dispozícii každoročne menšie a menšie finančné prostriedky na zintenzívnenie separovaného zberu jednotlivých komodít. Počas exkurzie, ktorú zorganizoval Recyklačný fond na jeden zo zberných dvorov košickej spoločnosti KOSIT, sme stretli jedného z najlepších slovenských futbalistov všetkých čias, majstra Európy z roku 1976, Jozefa Módera. Presvedčili sme sa, že patrí medzi tých, ktorí sem pravidelne prinášajú už recyklované odpadky. Kiež by si z neho vzali príklad mnohí muži rôzneho veku tak, ako si z neho brávali počas Móderovej úspešnej hráčskej i trénerskej kariéry...
Vladimír MEZENCEV
Powered by Quick.Cms