Novela zákona o štátnom občianstve z dielne Smeru-SD mala zmäkčiť súčasný zákon o štátnom občianstve. Z návrhu sociálnych demokratov vyplývalo, že o slovenské občianstvo už nemali prichádzať tí, ktorí nadobudnú cudzie štátne občianstvo "zo skutočne dôležitých dôvodov". Podľa novely by slovenský občan mohol získať cudzie štátne občianstvo štátu, ktorého občianstvo má aspoň jeden jeho príbuzný v priamom rade v prvom alebo druhom stupni.
Na beztrestný zisk občianstva iného štátu malo tiež stačiť, aby náš občan sa zdržiaval v danej krajine nepretržite najmenej jeden rok. Napríklad kvôli štúdiu alebo podnikaniu. Cudzie štátne občianstvo mal podľa novely získať aj ten, kto najmenej rok vykonával v danom štáte (kde požiadal o druhé občianstvo) závislú prácu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Rovnako by sa tieto podmienky vzťahovali aj na tých, ktorí tam vykonávali vrcholovú športovú činnosť, či charitatívnu alebo misijnú činnosť. Síce, ako ukázalo hlasovanie, aj keď viacerí poslanci Národnej rady SR majú výhrady k novele navrhovanej stranou Most-híd, neodvážili sa hlasovať za návrh predložený najsilnejšou parlamentnou stranou Smer-SD. Určitý pozitívny signál však vyslali i tým, že sa zdržali hlasovania.
Len Radoslav Procházka (KDH) našiel odvahu verejne hlasovať za novelu, ktorá by podľa neho odstránila niektoré nežiaduce účinky súčasnej právnej úpravy. Igor Matovič (nezávislý) síce hlasoval tiež s opozíciou, ale ako následne uviedol, návrh novely z dielne strany Smer-SD nechcel podporiť, no donútilo ho k tomu podvedomie. „Rozum kázal stlačiť proti a podvedomie kázalo stlačiť za. A podvedomie vyhralo.“ Takže nič nového pod slnkom. Časti poslancov vládnej koalície asi neprekážal ani tak obsah navrhovanej právnej úpravy ako to, že navrhovateľom bola opozičná strana. Ani to by však nebolo, aj na základe doterajšieho vývoja v našom parlamente, ničím zvláštnym. Zarážajúca však už bola reakcia Bélu Bugára, predsedu koaličnej strany Most-híd. Podľa neho by sa poslanec KDH (Radoslav Procházka) mal naučiť, čo to je kompromis. „Ak sa koaliční poslanci budú správať ako on, pokojne sa nám môže stať, že nebudú prechádzať zákony. Procházka tu vytvoril veľmi nebezpečný precedens. Môže byť dobrým právnikom, ale musí sa naučiť, že v politike sa prijímajú kompromisy.“ Súčasne B. Bugár nezabudol pripomenúť februárové hlasovanie R. Procházku, keď tiež uprednostnil svoje svedomie pred pokynmi koaličnej vládnej mašinérie.
Ako vidí predseda Mostu-híd situáciu v prípade, že by pomocou opozičných poslancov strán Smer-SD a SNS prešiel návrh Igora Matoviča? Podľa vyjadrenia B. Bugára by sa tým mohol urýchliť návrat vlády Roberta Fica. „Koaličný partner totiž nemusí trpieť, že je prehlasovaný.“ Problémom podľa neho je, že „niektorí poslanci začali žiť samostatný život.“
Je až zarážajúce, že viacnásobný podpredseda NR SR nepozná ani len obsah sľubu poslanca slovenského parlamentu. Bez hanby útočí na Ústavou garantované právo poslanca hlasovať podľa svojho svedomia. Už by sa mohol konečne spamätať. Nemôže predsa zastupovať, ako podpredseda NR SR len veľmi úzku špecifickú skupinu slovenských občanov maďarskej národnosti, ale musí mať na zreteli dobro všetkých občanov Slovenskej republiky. Nemôže slovenským poslancom brať ich právo slobodne sa rozhodovať a robiť z nich hlasovací stroj. Je na čase skončiť s takzvanou demokraciou založenou na princípe neobmedzenej straníckej poslušnosti. Totálna hlasovacia poslušnosť nemá nič spoločného s proklamovanou demokraciou, ktorú tak vehementne hlása aj pán Bugár. Súčasné aktivity predsedu Mostu-híd nemôžeme nazvať ináč, ako pokus o nastolenie totalitného riadenia, v ktorom si vládne stranícke špičky urobia z poslancov hlasovací stroj.