Balíček opatrení slovenskej vlády vyťahuje z vrecák Slovákov čoraz viac peňazí. Stúpajú náklady na život a najmä ceny potravín. Našich 20 percent na ceny potravín patrí k najvyšším daňovým sadzbám v Európe. Vláda Ivety Radičovej zrušila nižšiu daň na tzv. červenú naftu pre poľnohospodárov. Rovnako zabrzdila aj rozvoj domácej výroby potravín. Doteraz sme totiž mali nižšiu DPH na predaj potravín z dvora, ktorá predstavovala 6 percent. Zákon na tejto úrovni pripravil Vladimír Mečiar, lebo podľa vlastných slov chcel oživiť domáci trh s potravinami v protiváhe s nadnárodnými obchodnými kolosami, ktoré sa zhrkli na Slovensko.
Hovoriť o tom, že iné štáty únie podporujú domácu výrobu potravín uvedomelosťou občanov kupujúcich domáce výrobky, nemá zmysel v situácii pretrvávajúcej krízy, ktorá naplno zasiahla slovenskú spoločnosť. Jednoducho štát musí sám vytvárať spôsoby, aby ľudia mali záujem kupovať domáce výrobky. Žiaľ, dnes je všetko naopak. Za vlády Roberta Fica ministri pre poľnohospodárstvo z ĽS-HZDS zvyšovali dotácie na úroveň povolenú úniou, ale to už dnes nestačí. Je jasné, že sa musia zmeniť pravidlá v samotnej únii, lebo koeficient výpočtu na výšku dotácie pre Slovensko vyrokovaný ešte za vlády Mikuláša Dzurindu bude slovenských farmárov znevýhodňovať aj po tzv. vyrovnaní platieb po roku 2013.
Očakávať od Radičovej vlády, že bude pomáhať domácim producentom, je zrejme naivné. Veď sa tak nedialo ani do roku 2006, kedy vtedajší premiér Dzurinda sľúbil farmárom zvýšenie dotácie na úroveň povolenú úniou, ale nič sa nedialo, kým neprišlo k zmene vlády. A teraz opäť sa zvýšila DPH až o 14 percent pre vidieckych producentov a Mečiarov zákon na predaj z dvora bol potichu zrušený. Títo farmári mohli pomáhať vytvárať rovnováhu medzi dovozenými a doma vyrobenými potravinami. Teraz sú znevýhodnení, lebo zahraniční výrobcovia potravín majú oveľa vyššie dotácie, než sú slovenské a dokážu tak do obchodnej siete na Slovensku dodávať oveľa lacnejšie potraviny.
Takýto stav likviduje slovenský víkend. A Slovensko je štát s najvyšším podielom obyvateľstva žijúceho na vidieku v únii. Takže sa priamo likvidujú pracovné miesta. Každý nemôže ísť pracovať do automobilky. Zameranosť nášho hospodárstva na jedno odvetvie vytvára ďalšiu nerovnováhu na trhu. Potraviny však konzumovať musíme všetci. A každý deň.