Priznám sa, že nikdy som sa nezaujímal o dve percentá, ktoré môžem podarovať niektorej zaregistrovanej organizácii a urobiť tak dobrý skutok. Akoby to nebol tiež dobrý skutok, keď to prenechám v prospech štátu a ten za mňa rozhodne, komu a za akým účelom moje percentá pridelí. Až nedávno som sa však dozvedel, ako sa dá v prípadoch takých nerozhodných darcov zašpekulovať a zachytračiť. Jedna dôležitá pani, pracujúca v našom podniku na personálno - ekonomickom úseku, pobehala po nerozhodnutých daňovníkoch, dala im popodpisovať potrebné papiere a takto získane dary putovali na školu, v ktorej študovala jej dcéra. Vari sa už ani netreba rozpisovať o tom, o koľko ľahšie sa tomuto dievčaťu maturovalo, keď sa vďaka svojej šikovnej matke dostala do priazne vedenia školy. Odvtedy už nedôverujem ani organizáciám, ani konkrétnym ľuďom, ktorí ma cez média, poštu i osobne bombardujú kvôli "mojim" dvom percentám. Mám z toho pocit, že zasa ma niekto do niečoho lanári, ako pred voľbami, a že aj z tejto akcie si kde kto čosi "uleje", alebo sa mu prilepí na prsty. Vynaliezavosť a chytráčenie ľudí nepozná hranice.
Uvítal by som však, keby sa naši ekonomickí ministri dohodli na tom, že každý z nás by mal dostať možnosť podarovať aspoň jedno percento svojim rodičom, ktorí majú nízke dôchodky, tak ako sa dohodli v susednom Česku, kde už od jesene tohoto roka takáto možnosť je odhlasovaná. Premiér Nečas vypočítal, že pri dvoch deťoch by to mohlo robiť u občana v produktívnom veku až 5OOKč. Neobdivujem vládu p. Nečasa, ale musím priznať, že toto rozhodnutie jeho vlády je zaujímavé a určite by nás niečo podobného potešilo aj na Slovensku, ktoré je priam "veľkovýrobňou" nízkych dôchodkov. Bolo by to iba aké také vyrovnanie za to, že ich zamestnávatelia za nich riadne neodvádzali dane a odvody do Sociálnej poisťovne. Je síce pravdou, že neziskové organizácie by spustili okamžite veľký "hurhaj", pretože by prišli o nemalé finančné čiastky, ale voči našim starčekom a babičkám by to bolo spravodlivé. Táto vláda pani Radičovej by už tiež mohla aspoň raz ukázať, že dokáže okrem privatizovania, zdražovania a prepúšťania urobiť aj niečo v prospech ľudí. Tentokrát by nám nemuseli byť príkladom Pinochetovi Chilania, Španieli ani Íri, ale stačilo by popýtať sa svojich susedov rovnakej krvnej skupiny, ako sa to robí, keď chceme medzi ľudí zhrnúť zo stola dajaké omrvinky.