Kto vládne peniazom – túto otázku si položili reportéri týždenníka Der Spiegel a v čísle 50/2011 sa vypravili na „expedíciu do mocenských centier finančných trhov“, ako uvádzajú priamo na obálke. Tá je pre nás zaujímavá aj tým, že používa síce starý nápad, ale s novým obsadením: na priečelí globálnej burzy stoja štyri postavy, ktoré ako v bábkovom divadle poťahuje na nitkách neviditeľná ruka alebo ruky. Postavičky, práve tak ako bábky, majú strnulé úsmevy – pravda okrem vysmiateho amerického prezidenta. Ale všetky sú na nitkách. Poľahky rozoznáme francúzskeho prezidenta, nemeckú kancelárku, amerického prezidenta – a štvoricu dopĺňa – čínsky prezident. Takýto obraz tu už dávno nebol.

Doteraz najrozsiahlejšia reportáž o podobe finančných trhov v porovnateľnej podobe v celosvetovej tlači je práve v tomto čísle. //Týždenník Der Spiegel sa predáva najmenej v poldruha stovke štátov na svete a samozrejme je voľne prístupný aj na Slovensku, akurát je oveľa drahší ako v Nemecku, preto váš pokorný služobník si ho za oveľa nižšiu cenu /!/ letecky predplatil v Nemecku akurát, že niekedy sa stane, že mu ho pošta doručí až v stredu či vo štvrtok /!//.
Der Spiegel sa na rozsiahlom priestore zaoberá tým „ ako fungujú finančné trhy a ako pred sebou ženú politiku. Podľa vyjadrení finančníkov „ pravda o stave dnešného sveta neslúži mocným tohto sveta lebo si ju nepriznávajú a niekto to musí povedať nahlas – teraz je vo svete najväčší hora dlhov, v celých dejinách v mierových časoch taký veľký rozsah dlhov nikdy nebol – jediné východisko pre Európu a pre svet je brutálne skrátenie dlhov“, to hovorí finančník v Texase. Na jeho stole sú dôverné grafy, poskytuje ich iba svojim zákazníkom – z nich vyplýva ako je kto zadlžený v pomere ku svojim príjmom, teda v podstate jednoduchý model. Zrátali sa všetky podlžnosti nielen štátov, ale aj bánk za ktoré sa štát zaručil. Podľa tejto navigácie aj finančník postupuje – a výsledok sú potom pohyby na burzách, dopady na štáty a meny. Napríklad jeho graf ukazuje, že Írsko, členský štát únie a eurozóny ma štyridsať násobne /40x/ viac dlhov, ručení za dlhy svojich bánk, ktoré v kríze prevzal než má írsky štát príjmov. V Japonsku je to 35 násobok, v prípade zadlženosti Švajčiarska je to 17 násobok príjmom, v USA 16-násť násobok, číslo pre Britániu je 14-násť násobok, Španielska 11 x záruky prevyšujú príjmy a v prípade Nemecka je to deväťnásobne.

Finančník to má vyrátané preto, aby vedel, čo sa bude diať, keď príde to najhoršie – kde je slabina. Podľa neho v prípade Írska a Japonska to prekročilo už hranicu znesiteľnosti – už sa tam nedá nič napraviť, pomôže už len sa modliť“. A finančníkova firma sa teraz usiluje z tejto situácie rôznymi krížovými obchodmi vytrieskať čo najviac, čo najväčší zisk. Podľa neho zlyhala politika a nie trhy, ak vlády idiotským spôsobom robili dlhé roky dlžoby prečo by malo byť jeho podnikanie nemorálne, keď je logické – chce zo situácie pre svojich klientov vyťažiť čo najviac alebo mať čo najmenšie straty. Hľa logika jedného z veľkých fondov v štrnásťposchodovej sklenenej budove na okraji texaského mesta Dallas, fondu o ktorom vlastne nikto nič nečíta v hlavných titulkoch správ. A Der Spiegel si vypomáha vetou, ktorú kedysi povedal Karol Marx – Marx povedal, že strašidlo komunizmu obchádza Európu, Der Spiegel teraz tvrdí: Strašidlo obchádza Európu – je to strašidlo TRHU. Ten TRH, ktorý bol dlhé roky oslavovaný ako samoreguláci nástroj, ako zázračný stroj, ktorý produkuje blahobyt sa teraz javí ako ohrozenie neuveriteľných rozmerov. Národy hľadia v strachu a pochybnostiach, majú plno otázok, ktoré im ich vlády nevedia zodpovedať – vlády sú práve také bezradné ako národy.

Grafika Der Spiegel ukazuje aj pomer peňazí: len úroky na verejnom trhu pôžičiek na svetových burzách dosiahol v roku 2010 24 biliónov dolárov, to je suma pevných úrokov za ktoré si štáty alebo podniky požičali peniaze. Najväčší finančný trh na svete je trh z devízami, teda výmenný kurz medzi dolárom, euro, jenom či britskou librou: v roku 2010 presiahol tisíc biliónov dolárov. Trh z akciami dosiahol 63 biliónov dolárov a trh derivátov, teda termínovaných obchodov pôvodne slúžiacich na poistenie rizík, čo sa vyvinulo na neraz riskantné špekulácie dosiahol 708 biliónov dolárov. Tento dôsledok špekulácií finančných trhov je zrejmý s porovnania – prudko narástol od roku 2008, kým v roku 2000 obchod na pokrytie rizík dosahoval celosvetovo úrovne cca 100 biliónov, v júni 2008 to bolo už 683?7 biliónov a nárast do júna 2011 bol už na 707,6 biliónov dolárov. Za tie roky - za jedno desaťročie uplatňovania dôsledkov washingtonského konsenzu sa teda finančnými špekuláciami tento obchod slúžiaci predovšetkým špekuláciami plne oddelil od reálnej ekonomiky. V porovnaní s tým sú reálne hodnoty: - na celom svete je 3,1 miliardy pracujúcich, zamestnaných ľudí – tí ročne zarábajú 55 biliónov dolárov. Celosvetový HDP – teda hodnota svetovej výroby tovarov a poskytovaných služieb v roku 2011 je 70 biliónov dolárov a napokon cena na trhu energií, teda hodnota všetkého spotrebovaného uhlia, ropy a plynu je 7 / sedem/ biliónov dolárov / údaj je za rok 2010/. Už len z týchto údajov týždenníka Der Spiegel je zrejmá nerovnováha globalizovaného sveta, nerovnováha spôsobená o. i. Washingtonským konsenzom, desatorom globalizácie a o. i. privatizácie tak ako sme ju spoznali pod zjemneným názvom reformy a bojom proti „nadmernej“ úlohe štátu resp. ideológie štátu ako zlého hospodára.

Kto sú hráči na tejto scéne: Der Spiegel č. 50/2011 ukazuje aj v tejto oblasti pomer síl: banky poskytujúce úvery a spravujúce vklady mali v obchode s cennými papiermi a podielom na burze silu cca 95 biliónov dolárov, tzv. tieňové banky, hedgefondy, ktoré robia finančné obchody bez toho, aby poskytovali úvery, teda finančné účelové spoločnosti majú sila cca 60 biliónov dolárov. Oproti nim poisťovne a penzijné fondy majú silu 39 biliónov dolárov, z nich najväčší je japonský štátny penzijný fond, potom AXA, Alianz a iné – sú dôležitými súčasťami medzinárodného kapitálového trhu. Centrálne banky – teda banky zodpovedné za menovú politiku majú silu 10 biliónov dolárov, štátne fondy, napríklad čínsky či spojených emirátov majú 5 biliónov dolárov, verejné finančné inštitúty, ako napríklad nemecká úverová banka pre obnovu majú 12 biliónov dolárov.