V ostatných dňoch a týždňoch sa dominantnou témou na politickej a spoločenskej scéne stala problematika práce a celkového pôsobenia členov poslaneckého zboru Slovenskej republiky. O tom, že po voľbách v roku 2010 vzniklo koaličné zoskupenie v ktorom sa neustále prejavuje názorová roztrieštenosť a súboje medzi stranami a jednotlivými poslancami nemusíme nikoho presviedčať. Mnohým zákonodarcom pôsobiacim vo vládnej koalícii veľmi chýba nielen potrebná dávka odbornosti, disciplíny a zodpovednosti voči voličom, ale aj elementárna ochota a záujem pracovať dôsledne, s vyšším nasadením a predovšetkým so znalosťou veci. Na jednej strane predstavitelia koalície takmer pravidelne pripomínajú, že je nutné, aby NR SR prijímala kvalitné zákony na prospech všetkých občanov, na strane druhej sme svedkami, že spôsoby a postupy akými viacerí poslanci za KDH, SDKÚ, SaS a Most – Híd vykonávajú svoje základné povinnosti sú na míle vzdialené od profesionality a zodpovednosti voči sebe aj celej spoločnosti.
Žalostným výsledkom potom je, že parlament príjme aj také zákony, ktoré zbytočne strpčujú život občanom, podnikateľom, zdravotníkom a živnostníkom. Často sa prijaté zákony novelizujú a aj tie novelizované sa po čase dostávajú na program dňa. Novely noviel nebývajú ničím výnimočným, navyše aj prezident SR Ivan Gašparovič je čoraz častejšie nútený niektoré zákony parlamentu vrátiť na nové prerokovanie. Koaliční poslanci až príliš často konajú tak, ako by boli v neustálej časovej tiesni. Lenže skutočnosť je celkom iná. Vo väčšine prípadov ide iba o spolitizované a účelové rýchle rozhodovanie. Potom je legislatívny proces na rezortnej a vládnej úrovni doslova chaotický. Namiesto stanovenia priorít a koncepčného postupu prevláda šturmovanie. Nakoniec to vyzerá tak, že čo malo byť urobené už včera sa dostáva na program dnes a pritom zajtra by už bolo neskoro. Konečným výsledkom takejto práce sú časté parlamentné nepodarky. Vzišli aj z marcovej schôdze NR SR.