Tento názov môjho uvažovania som si "vypožičal" z krásnej vlastivednej monografie "Od praveku po dnešok", ktorého tvorcami sú Anton Baláž, Karol Baláž ml., Ján Fischer, Milan Fico, Vendelín Nerád, František a Pavol Šimunič. Pri príležitosti 725. ročného jubilea založenia obce Vysoká pri Morave, ju vtedajší OÚ dal vytlačiť v množstve 2 tisíc kusov. Odvtedy už uplynulo takmer pätnásť rokov, no ešte i teraz si v nej rád zalistujem a oživím si tak spomienky na svojich predkov. Tentokrát ma k tomu inšpiroval poslanec SNR pán Osuský, ktorý v mene svojej politickej strany OKS si dal v parlamente odhlasovať "Jáchymovské lži". Pre lepšiu informovanosť, pretože žiadna agentúra už neuvádza vo svojich prieskumoch preferencie tejto strany, považujem za potrebné uviesť aj to, že OKS sa zviezla do parlamentu iba vďaka pánu Bugárovi a že jej preferencie sa ešte stále pohybujú hlboko pod jedným percentom. Zviezla sa tam však aj vďaka Slobode a Demokracii, ktoré ako staré trhovkyne pripúšťajú aj takéto "kšefty" .Bože... a aké to boli kedysi krásavice, keď mávali na barikádach svojimi prápormi. Aby som však neodbočoval, tento zákon ma upozorňuje i vystríha pred tým, aby som sa ani len nepokúsil verejne popierať, spochybňovať, schvaľovať alebo ospravedlňovať zločiny komunizmu, pretože poputujem až na tri roky do väzenia. Vlastne by som nemal ani len spomínať pred deťmi, že za komunistov nebola nezamestnanosť, že do práce som jazdil na robotnícky cestovný lístok takmer zadarmo, že som neplatil za lieky, že školstvo bolo zadarmo, že "králikárne" stáli iba minimum v porovnaní s dnešnými miliónmi. Čo ak príde na úrady znova nejaký propagandou pobláznený Paľko Morozov a bude tvrdiť, že jeho otec tára doma takéto nezmysly? Môžeme si naďalej požičiavať medzi sebou literatúru aj svetom uznávaných spisovateľov, ktorí sa takmer každý dajako zaplietol s predchádzajúcim režimom a budeme tak vlastne šíriť nežiadúce myšlienky? A čo samizdat a pýcha tejto spoločnosti, že nemáme u nás politických väzňov? Možno ma bude niekto upokojovať, že až tak ďaleko nikomu nič nehrozí, no inak takéto ubezpečenia zaznievajú z úst historikov, politológov i novinárov a inak to môže dopadnúť, ak narazíte na dajakého "akčného" prokurátora. Prečo však spomínam v tejto súvislosti históriu svojej obce a svojich predkov? Jednoducho, dal som im prednosť pred všeobecným konštatovaním o tom, ako ich konanie ovplyvnili rôzne zákony, nariadenia a propagandy.

Listujem v tejto publikácii a snažím sa predstaviť si, ako by som sa ja zachoval v časoch, keď o živote v Európe a v štátoch okolo nás rozhodovali takí "demokrati" ako bol Hitler, Stalin, Pilsudský a Mussolini. Aký nápor propagandy bol vyvinutý na obyčajných dedinčanov, než sa rozhodli vyrovnať si účty s Českými spoluobčanmi a vyhnali ich zo svojich domovov za Slovenského štátu. Koľko okien bolo porozbíjaných a nadávok adresovaných na český národ, než 104 občanov českej národnosti opustilo svoje obydlia. Dokonca aj farár, pretože bol Čech, musel v noci utiecť. A aká škvrna ostala ako spomienka na svojich predkov, ktorí odtransportovali do koncentračného tábora štyri židovské rodiny. Nielen propaganda , ale aj zákony, príkazy a nariadenia pobláznili ich hlavy. Prišlo oslobodenie a dokonca jeden ruský major so svojimi vojakmi musel zasiahnuť, aby si dedinčania medzi sebou nevyrovnávali účty. Už aj jamy sa kopali za dedinou pre obete ďalšieho šialenstva, ktoré sa nezastavilo zasa kvôli zákonom, príkazom , nariadeniam a propagande ani v 52-roku, keď bolo z obce v súvislosti s B-akciou, vysťahovaných 22 rodín. Do 48 hodín museli opustiť svoje domovy. Strašné!

Všetko toto, čo som spomenul, sú hriechy našich predkov, ktorí už nežijú. Chcem tým poukázať na to, ako dokážu propaganda a zlé zákony zamútiť človeku hlavu . Za takýto zlý zákon považujem preto aj výtvor pána Osuského. Znova je tu niečo, čo vytvára v spoločnosti napätie, čo ju bude rozdeľovať. Preto neuvádzam ani mena hriešnikov, aby som zbytočne nekazil radosť zo života ich potomkom. Tým, s ktorými som chodil do školy, nacvičoval spartakiády, vojenčil... a teraz spolu preratúvame, o koľko nám budú valorizovať dôchodok, či tiež máme nárok na cestoviny. Myslím, že aj nás budú naši potomkovia v zlom spomínať za naše hriechy. Za to, že sme pripustili toľkú nezamestnanosť, že sme všetko rozpredali...že sme tvorcami zákonov, ktoré budú ľudí znepokojovať a mútiť im hlavy. Rád by som však zdôraznil, že moja obec má oveľa viac hrdinov a statočných ľudí, ako hriešnikov. Verím, že ešte budem mať príležitosť si na nich zaspomínať.

Rudolf Slezák