Je smutné, ak občania 22 rokov po zmene režimu bojujú o dôstojný život. Vladimír Mečiar má pravdu, že sa musíme vrátiť k ideálom Novembra 1989 v sociálnej oblasti. Čo má dnes hodnotu? Pýta sa predseda ĽS-HZDS. Peniaze, alebo má hodnotu človek? Zdravotníctvo je oblasť, ktorá sa dostáva do centra ľudskej spoločnosti, lebo ľuďom záleží vo všetkých vrstvách na tom istom - na vlastnom živote. Napriek tomu sme svedkami riešení, ktoré z každej strany chcú dostať zdravotníctvo na tú istú slepú koľaj. Raz to chceli urobiť vládni predstavitelia cez transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Druhýkrát zasa zmenou oddlženia nemocníc na pôžičku, o čom teraz Ivan Mikloš tvrdí, že on to nikdy nepovedal. A potom túto pôžičku by vymáhal veriteľ cestou exekučných konaní.

Inými slovami povedané, Mečiar zhrnul definíciu Mikloša do najviac výpovedného vzorca. Vždy, keď bol pri moci, hľadal spôsoby presunu majetku od štátu, od občanov k nadnárodným spoločnostiam. A keďže je v politike už dlho, takmer toľko, čo Mečiar, naučil sa to robiť sofistikovanejšími spôsobmi. Najprv tu bola kupónová privatizácia, ktorá dopadla katastrofou. Bol za ňou Mikloš. Potom sme mali malú privatizáciu, v ktorej banky museli poskytovať úvery na kúpy prevádzok. Len v Slovenskej sporiteľni tak vznikol dlh 28 miliárd korún. V jednom bankovom dome. Keď potom šiel Mikloš oddlžovať banky vo výške sto miliárd korún, dobre vedel, čie dlhy sa tak zmazávajú. Predaj oddlžených bánk za jednu korunu bol však len začiatkom vrcholných zážitkov.

Tie Slováci mali možnosť prežívať v čase divokej privatizácie strategického priemyslu, ktorú opäť dirigoval z postavenia vládnych postov ten istý Mikloš. A tak sa tento politik v priebehu dvadsiatich rokov na slovenskej historickej mape dostal do rečí takmer v každom nevýhodnom prevedení štátneho majetku do neznámych súkromných rúk, z ktorých majú Slováci len prázdno vo vreckách. Ak teda Mečiar hovorí, že predčasné voľby budú o tom, či občania budú skákať znova na ľúbivé reči ako šťuky na blyskáče, alebo si konečne začnú uvedomovať historické súvislosti a vezmú rozum do hrsti, tak máme o čom premýšľať. V prípade zdravotníctva, kde nám všetkým bez rozdielu ide o život, sa už viacerí popálili. Takže výročie Novembra 1989 je naozaj návratom v čase. Návratom, ktorý nám má osviežiť pamäť.