Utorok 13. septembra 2011, v Bratislave pred Úradom vlády, tisícky učiteľov zdvihli výstražný prst a vláde odkázali, že takto to už ďalej nepôjde. Ak sa nič nezmení, pedagógovia vyhlásia ostrý štrajk. Učitelia žiadajú pre školstvo minimálne šesť percent z hrubého domáceho produktu. V oblasti odmeňovania požadujú, aby platy učiteľov boli na úrovni 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Súčasne žiadajú, aby platy nepedagogických zamestnancov v školstve boli porovnateľné s podobnými kategóriami v iných rezortoch. Učiteľská hrozba však nesúvisí iba s ich mizernými platmi. Pedagógov tiež trápi zlý stav budov, slabé materiálne zabezpečenie, ale aj čoraz dehonestujúcejšie postavenie učiteľov na školách a v spoločnosti.
Minister Eugen Jurzyca učiteľom však odkázal, že v súčasnej situácii im štát nemôže poslať viac peňazí, ak sa nechce zadlžiť. Dá sa predpokladať, že na masovom vystúpení učiteľov mali významný podiel odborári. Tí pred Úradom vlády SR, na dôkaz svojej apolitičnosti, počas mítingu vyzvali politické strany, ktoré ich prišli podporiť, aby opustili zhromaždenie.
Tisícky zamestnancov škôl pred Úradom vlády vypískali politikov ponovembrových vlád. Školstvo totiž už viac ako dvadsať rokov upadá. Macošský prístup k požiadavkám učiteľov sa obzvlášť prejavuje počas súčasného krízového vývoja. Všetko sa zdražuje, pritom podľa Roberta Fica, predsedu najsilnejšej parlamentnej strany Smer-SD, reálne mzdy na Slovensku sa znižujú. Aj preto utorkový protest mal byť, podľa vyjadrenia niektorých učiteľov, len varovaním. Nasledovať možno budú aj prázdne učiteľské kabinety.

Domnievam sa, že súčasná vládna koalícia by mala protesty učiteľov brať vážne. Veď je všeobecne známe, že naše prednovembrové školstvo pripravovalo ľudí na dobrej všeobecnej vzdelanostnej úrovni. Základné školstvo vytváralo dostatočné predpoklady pre ďalšie učňovské, stredoškolské odborné, ako i vysokoškolské vzdelávanie. Bez väčších problémov pokrývalo požiadavky na vzdelanostnú úroveň našich občanov. Pritom takmer všetci absolventi našich škôl, ktorí odišli do zahraničia, vrátane emigrantov, sa uplatnili aj v zahraničí. Východiskom zo súčasnej nelichotivej situácie slovenského školstva nemôže byť vyhrážanie sa informáciami, že máme prebytok približne 5000 učiteľov. Naopak je potrebné nie len deklarovať vládny záujem o riešenie problémov v našom školstve, ale prijať skutočné opatrenia na uspokojenie oprávnených požiadaviek učiteľov.