Redaktor SNN Dušan D. Kerný uverejnil v týždenníku Matice slovenskej rozhovor s opozičným poslancom Dušanom Čaplovičom /SMER-SDĽ/. Prevzali sme vzhľadom na jeho závažnosť podstatné časti

Ste medzinárodne rešpektovaným doktorom vied z oblasti, ktorá vám poskytuje možnosť historického nadhľadu a zároveň podpredsedom strany, ktorá speje do volieb v historicky zlomovom období európskej integrácie – s čím sa to dá v našich národných dejinách porovnať a vôbec dá sa to porovnať? Je normálne, aby v demokratických podmienkach opakovane strany s najväčšou podporou voliča nezostavovali vládu republiky? Súčasné zlomové obdobie má mnoho historických podobenstiev. Turbulencie a aj historické zlomy v Európe sa zákonite odrážajú v našom slovenskom, domácom prostredí. Morálne zlyhania, zbedačovanie väčšiny občanov, asociálne kroky, vzrastajúca chudoba, nezamestnanosť, ale aj hlad, obhajoba bohatých a prenášanie finančných, ekonomických, sociálnych, politických, ale aj kultúrnych zlyhaní na plecia tých, ktorí sa pod krízu nepodpísali, je takmer zhodné. V tomto reformačnom čase vidím prirovnanie s časom počiatkov reformácie, z pred takmer poltisícročia, ktorá mala dva hlavné ciele: návrat k presnému dodržiavaniu etických zásad a odstránenie svetskej moci cirkvi. Aj dnes je žiaduci návrat etiky do politiky, podnikania, médií, konkrétneho života a samozrejme aj odstránenie plutokracie, to znamená vlády oligarchie, moci bohatých, majetku a peňazí z politického, tentoraz svetského života. Dnes neoliberalizmus je v totálnej kríze a verím, že aj na ústupe. Veď to bola slepá cesta, len v prospech bohatých, mocných tohto sveta. Ak nezmizne, bude to viesť ku konfrontácii, k rozpadu EÚ až k vojnovému konfliktu. Možno vojny, tentoraz Severu proti Juhu v Európe. Už teraz nám zúri tretia svetová vojna, finančná. Tieto neoliberálne praktiky majú aj na Slovensku svojich obdivovateľov v pravicových politických stranách napríklad u I. Mikloša a R. Sulíka, napriek tomu, že sú si teraz vo vlasoch. A ďalším problémom je, že naši ľudia vždy, opakovane, uveria mnohým mesiášom z politických subjektov, ktoré sa po voľbách bezhlavo protificovsky pospájajú do strašnej protiľudovej zmesky, ktorá má krátkodobo väčšinu a vedie k chaosu, nestabilite k ich vzájomnému vydieraniu. Verím, že v marci budúceho roku sa ľudia už konečne múdro spamätajú...

Sme zrejme nielen svedkami neúspechu, krachu praxe bezhraničného liberalizmu, ale aj nevyhnutnosti hľadať nové modely sociálnej a ekologickej udržateľnosti kvality života – čo sú podľa Vás tri najdôležitejšie otázky, ktoré môže politika na Slovensku vyriešiť?
Politika na Slovensku potrebuje stabilitu, silné, nie mnohonásobne pospájané subjekty v koalíciách. Osobitne v tomto krízovom období. Musí sa uplatňovať vyváženosť medzi európskymi a slovenskými záujmami, pri akceptovaní istých špecifík. Samozrejme aj vyváženosť medzi občianskymi a národnými hodnotami a postojmi. Ďalej nezabúdať na sociálne dopady a veľké rozvojové programy aj s ekologickým rozmerom. Dnes už je zrejmé, že kvalitu života nie je možné hodnotiť len číslami v štatistikách a v grafoch, veď to všetko má širší rozmer, tak v ekonomickej a sociálnej, ale aj v ekologickej, vedomostnej a kultúrnej udržateľnosti. Slovensko môže sa stať takýmto príkladom, konkrétne rozumnými investíciami do ekonomického rozvoja, do ľudských zdrojov s vytváraním nových poznatkov, vedomostí a inovácií, do celkovej kvality života, čo znamená aj vytvárania ekologicky zdravého prostredia s cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Znamená to šetriť, ale nie na občanoch, a investovať, nielen škrtať, požičiavať si a míňať v prospech horných desaťtisíc. Slovom dávať našej krajine, nielen ju drancovať v prospech bohatých a ešte bohatších! Opakovane vždy pripomínam, aby sme nezabúdali na slová pápeža Jána Pavla II. z roku 1981 v súvekej encyklike Laborem excerens (O ľudskej práci), doslovne v tom, aby „...tí čo majú veľa, nemali nazvyš, a tí čo majú málo, aby nemali nedostatku“. Múdro prerozdeľovať a správne, adresne investovať.

Znamená to aj rozpad delenia na ľavicu a pravicu a aké možnosti má slovenská politická scéna?
Myslím si, že toto delenie bude zotrvávať, a najmä v čase globálnej krízy, aj vzrastať. Aj keď v poslednom období, niektoré európske klasické pravicové, najmä kresťanské a ľudové , prevzali mnohé z agendy sociálno-demokratických strán, ktoré sa naopak mnohých vlastných hodnôt vzdali a nepochopiteľne sa natlačili do stredu politického spektra. Práve preto socialisti v Európe častejšie vo voľbách prehrávali, ako víťazili. Riešenie sociálnych problémov, vzdelanosti, kultúrnosti, nových poznatkov a vedomostí, vrátane zelenej agendy sú pre Slovensko doslova existenčné, potom túžia a volajú naši občania. Na Slovensku treba vychádzať aj z národných a kresťanských špecifík, a práve preto sociálno-demokratická strana nesmie na nich zabúdať. Ak sa ich vzdá a začne presadzovať akúsi len okrajovú európsku agendu, bude len strácať. Dnešná slovenská pravica je politicky roztrieštená a dnes aj okorenená úžasným populizmom a medzigeneračným nihilizmom, preto je politicky nestabilná. S agendou proti R. Ficovi, môže byť len krátkodobo úspešná.

Aké deliace čiary budú u voličov skutočné a aké očakávate že budú vytvorené dômyselnou reklamnou kampaňou či reklamnými akciami?
Voliči sa budú rozhodovať medzi nestabilitou a chaosom na jednej strane a stabilitou a kompetentným a silným lídrom na strane druhej. Dôležitý bude aj sociálny rozmer, ktorý bol ignorovaný až likvidovaný vládou I. Radičovej. Láska k Slovensku a úcta k Európe bude tiež stáť proti populizmu a národnému nihilizmu, ako aj neúcte k vlasti, jazyku, kultúre, k hodnotám nášho suverénneho štátu. Ťažko rozlišovať to čo je v ľuďoch a čo bude vytvorené dômyselnou reklamou a urážlivou propagandou. Uveriť sľubom a klamstvám je často ľahko, ale vytriezvenie býva vždy bolestné, tak ako po voľbách v júni 2010. Teda pozorne počúvajme, kto to hovorí a o čom hovorí, lebo politici sú už raz takí, že sú tak presvedčení o svojej pravde, len preto, že majú krátku pamäť....

Vašou silnou stránkou je dôraz na vedomostnú spoločnosť a konkrétne akcie na podporu učiteľského stavu – čo sa dá urobiť konkrétne teraz a čo treba v postavení učiteľa a školstva zmeniť zásadne, dlhodobo – teda na dlhý čas a nie po dlhom čase čakania?
Učiteľskému stavu sa zväčša len sľubuje, a podmienky sú čoraz horšie. Veľmi sa spoliehame na európske zdroje a podpora z vlastných verejných zdrojov je nedostatočné, stále slabšia a slabšia. K pedagogickému stavu je potrebné pristupovať citlivo a špecificky, nezabúdajme, že učenie, vzdelávanie sa usktočňuje, tak pre mladú generáciu, ako aj jej rodičov a starých rodičov, teda napokon pre celú spoločnosť. Veľmi rýchlo sa dá odstrániť prehnaná byrokracia a administratívna záťaž v školstve, len treba pozorne počúvať hlasu pedagogických a odborných zamestnancov, a nie len mimovládnych organizácií a úradníkov. Učitelia majú učiť a vychovávať a nie úradovať! Odstrániť treba aj prehnanú, zbytočnú kreditomániu, ktorá sa rozmohla na úkor kvalitného vzdelávania, a je často veľmi formálna. A ani pedagógovia nie sú z nej nadšení. Vrátiť treba pedagógom ich dôstojnosť a spoločenský status. A čo treba zásadne zmeniť, okrem zodpovedajúceho odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov? Predovšetkým odstrániť už prežité a veľmi zneužívané, financovanie cez normatívy na žiaka, na študenta, čo žiaľ smeruje k znižovaniu kvality vzdelávania... Prijateľná je kombinácia s financovaním na triedu, čo by bolo spravodlivejšie a pre vzdelávací proces výhodnejšie. A napokon je tu konečne šanca v plnosti a efektívne využívať všetky európske zdroje. Nehľadať dôvody, ako sa to nedá, ale spôsoby, bez akýchkoľvek finančných úletov a nelegitímnych strát, ako je to možné realizovať. Nezabúdať na systematický dialóg s pedagógmi a odbornými zamestnancami, ich stavovskými združeniami, ale aj so zriaďovateľmi a odborármi. Školstvo potrebuje službu, česť a úctu, nielen od úradníkov, ale aj od ministra. Z rezortu netreba len kričať a búchať päsťou po stole alebo totálne mlčať a prípadne len pred médiami skučať.

Ste autorom najpôsobivejšej formulácie o politike doterajšej vlády k nášmu južnému susedovi, k Maďarskej republike po víťazstve V. Orbána – tá veta znie: je to o zbabelosti vlády. To ste hovorili ako opozičný politik – ako by to bolo, keby ste hovorili ako vládny politik? Podľa Vášho doterajšieho názoru: „Novela zákona o jazykových menšinách, ktorá prešla tento týždeň v parlamente, vytvára predpoklady pre pomaďarčovanie slovenského juhu. Slováci sú na južnom Slovensku diskriminovaní už teraz.“Čo treba zmeniť a ako?
Áno, stále trvám na tom, že vláda I. Radičovej konala veľmi zbabelo, strkala svoju hlavu ako pštros do piesku, nezodpovedne vnímala politiku V. Orbána, aj keď celá demokratická Európa nemlčala. A tento svoj plebejský postoj nehorázne prezentovala, vraj, ako úspešnú politiku. Politik musí byť hrdý, tolerantný, odvážny, ale aj schopný nebáť sa povedať pravdu, vo vláde i v opozícii. Treba tiež povedať, že novelou zákona o jazykoch národnostných menšín a o štátnom jazyku táto vláda vytvorila podmienky pre pokračujúce pomaďarčovanie slovenského juhu. Preto treba vrátiť tieto zákony do vyváženého vzťahu, aby občania ovládali oficiálny jazyk – slovenčinu vo verejnom styku, skvalitniť vyučovanie v slovenskom jazyku na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským, vzdelávanie zamerať na zvládnutie komunikovanie v štátnom, oficiálnom jazyku a pomôcť aj občanom maďarskej národnosti dostať sa z jazykového geta a integrovať sa do občianskej spoločnosti. To je moderné, európske a ústretové.

Ste historik – pohlo sa niečo v oblasti spoločnej práce slovenských a maďarských historikov?
Keď som odchádzal z funkcie podpredsedu vlády, tak za slovenskú stranu bol text týchto dejín dvoch pohľadov spracovaný. Podobne aj na maďarskej strane, s istými malými restami. Zabezpečil sa aj anglický preklad slovenskej časti. Dokonca v skrátenej, populárno-vednej, forme text vyšiel v časopise História. Po mojom odchode však môj nástupca R. Chmel už sa vydaniu a koordinácii nevenoval, ba až rezignoval, a nebyť mojej poslaneckej interpelácie, ktorá ho prebudila so zimného spánku, sníval by len ďalej. Treba tiež pripomenúť, že maďarská strana stále nedodala definitívne znenie. Vlastne po nástupe Orbánovej vlády sa finalizujúce práce veľmi spomalili. A dnes už neviem, či aj nezastavili, lebo súčasní maďarskí vládni politici nemajú zrejme záujem na jej vydaní.

Je pre stranu SMER-SD výhodou či nevýhodou vývoj, štiepenie v parlamentnej SNS, niekdajšom vládnom partnerovi?
My s veľkým rešpektom pozorujeme vnútorný vývoj parlamentných strán. Väčšina sa z nich štiepi, delí, poslanci putujú zo strany na stranu. Nie je to dobré pre štandardizáciu politickej scény, vyvoláva to spomínanú nestabilitu a chaos. Podobne vnímame aj terajšie štiepenie SNS, historicky najstaršej politickej strany na Slovensku. Som presvedčený o tom, že by nebolo dobré, keby to po blížiacich voľbách oslabilo tento politický subjekt v našom parlamente, na našej politickej scéne. O všetkom však budú rozhodovať občania – voliči.

Bude strana SMER – SD na novo formovať otázky národného záujmu, vlastenectva alebo prijme politické i mediálne hry o strate suverenity?
Pri našich rokovaniach v Berlíne, na úrovni predsedov R. Fica a S. Gabriela, predsedu SPD, na začiatku roku, na ktorých som sa zúčastnil, sme deklarovali aj naše slovenské špecifiká, okrem tradičnej sociálno-demokratickej agendy, a to aj náš národný a tým aj v istom slova zmysle kresťanský rozmer, najmä sociálnej oblasti. Bolo to pozorne vypočuté a neboli k týmto naším špecifikám žiadne pripomienky. Takže okrem pilierov stability, európskej dimenzie, solidarity, sociálnej problematiky a rozvojových programov, budeme prezentovať našu úctu k národným, a tým aj kresťanským dejinám a kultúrnym osvedčeným hodnotám, kresťanskej etike a humanizmu. Bez nich nemôže Slovensko existovať!

Nestojí po dvoch desaťročiach Slovenská republika na prahu nevyhnutného nového začiatku v zmenenom svete, zmenenej únii, zmenených podmienkach európskej integrácie a v zmenenej zóne spoločnej meny euro? To dnes neviem zodpovedne prehlásiť. Veď svet a Európa sa tak rýchlo mení. To čo platilo dnes, už zajtra neplatí. To si vyžaduje zodpovednú politiku, zvažovanie každého rozhodnutia, je to o odvahe, ale aj o zodpovednosti. Chceme zostať v úspešnom zväzku európskych štátov, či jeho časti s tradičnými väzbami na Nemecko a Francúzsko, ale nechceme zabúdať aj na vyvážený a potrebný východný rozmer našej politiky: Ukrajina, Rusko, Čína. Brániť si naše špecifiká, byť vždy ústretový k dialógu, chápať význam americkej, európskej, ale aj ruskej i čínskej politiky pre stabilitu a mier v našom svete. Slovensko potrebuje silných partnerov a priateľov, nie však v jednostrannosti v prospech jedných a zapierania tých druhých. Len tak môže Slovensko v Európskej únii prežiť. A ja verím, že v záujme zachovania existencie modernej civilizácie, aj prežije.

Má strana SMER-SD dostatok intelektuálnej, mediálnej a politickej energie presadiť nevyhnutnosť nového začiatku pre Slovensko v zmenenom svete?
Nebude stačiť takýto potenciál jednej strany, i keď priamo odpovedajúc na Vašu otázku, ten potenciál má. No v záujme nového začiatku musí byť otvorená k spolupráci všetkých múdrych a slovenskej i európskej veci oddaných ľudí. Len ten prežije, kto vie komunikovať, počúvať a pozorne sledovať, kto má empatiu, ale aj rozhodnosť a odvahu konať, cielene, nie pre seba, ale v prospech občanov nášho štátu.

Vzdelanostná spoločnosť stále nie je realitou – čo je schopná akákoľvek schopná slovenská vláda urobiť, aby sa to zmenilo, aby sme „vyhrávali“ kvalitou, kvalifikáciou, vzdelaním obyvateľstva?
Znamená to zapojiť múdrych ľudí do politiky a spoločenských zmien, ukázať, že sa vieme oprieť o vzdelaných a rozhľadených ľudí, nehľadiac na vek, ale na schopnosti a možnosti. Odmietnuť tých čo sa radí vezú, či zvezú, tých, čo kvôli peniazom, majetku, sú schopní všetkého. Len potom nám ľudia budú dôverovať. Nebáť sa pomenovať krádež zločinom a zodpovednú prácu, skvelé dielo úspechom, aj s finančným ohodnotením. Pokiaľ toto nedokážeme robiť, tak v každodennom živote nemôže Slovensko vyhrávať kvalitou, efektivitou, vzdelanosťou, vedomosťami. Nuž a vedomostná spoločnosť bude stále len želaním a prázdnym rétorickým cvičením. Teda vytvoriť týmto prostredie, kde úspech sa bude odmeňovať a neschopnosť trestať. Dať múdrosti spoločenskú vážnosť i úctu. Pravdaže transparentne využiť všetky zdroje z eurofondov na výskum, vývoj, vzdelávanie, informačné technológie a inovácie, bez straty kvetinky a čo len jedného eura vo vreckách tzv. sprostredkovateľov a falošných hráčov. A samozrejme dokázať, že verejné zdroje sa môžu použiť na investičné stimuly aj do ľudských zdrojov, nielen pre zahraničných investorov a podnikateľov.

Keď na Slovensku vznikali tri nové štátne školy bola proti tomu priam mediálna kampaň, teraz je 12 nových súkromných – nie je to devalvácia kvality?
Súkromné školy sa nám neplánovane rodia tak v regionálnom, ako aj vysokom školstve, avšak bez akejkoľvek kvality, všetka česť výnimkám. Keď porovnávame výsledky kvality v regionálnom školstve, tak na čele rebríčka sú cirkevné a štátne, verejné školy a potom na konci súkromné školy. Podobne je to aj u vysokého školstva. Prečo? Lebo v ich prípade je žiak, študent, len tovarom, nosičom príjmu z verejných zdrojov a nič viac. A to budeme musieť nekompromisne zmeniť. Nie je možné, aby súkromné školy dostávali rovnaké normatívy na žiaka a ešte k tomu vyberali peniaze od rodičov, pričom kvalita vzdelávania, učenia, je kdesi na chvoste. Je to nespravodlivé voči štátnym, verejným a cirkevným školám. Nedivme sa, že nám školstvo upadá. Najlepší a lepší musia dostať viac, zbaviť sa uplatňovanej rovnosti, tak pre kvalitných a úspešných na jednej strane, ako aj slabých a nekvalitných na strane druhej. Podporiť kvalitu školy a jej úspešnosť, napríklad aj na trhu práce

Je ešte skutočne stále odôvodnená existencia univerzity v Komárne, ktorú časť médií označuje za „kádrovú školu, resp. školiace stredisko pre kádre etnickej strany SMK“?
Škola vznikla zákonom NR SR, bola to koaličná objednávka strany SMK, nuž a vtedajšia koalícia SDKÚ-DS, KDH a ANO ju nadštandardne odobrili. V parlamente, pri prerokovávaní vzniku univerzity, som si toho odskákal s nálepkou nacionalistu a šovinistu. Opäť sa vtedajšia vládna väčšina podpísala na nekvalite a diskriminácii slovenských Maďarov, ktorí sa nachádzajú v jazykovom gete, s možnosťou zamestnania len v maďarskom prostredí na slovenskom juhu. Ak porovnávam absolventov Fakulty stredoeurópskych štúdií na UKF v Nitre a Univerzity J. Selyeho v Komárne, tak kvalita, úspešnosť s uplatňovaním občianskeho prístupu vo vzdelávaní a v príprave na povolanie, napríklad pedagógov na UKF v Nitre je na míle vzdialená od krívajúcej vzdelanosti a izolovanosti z komárňanskej univerzity. Teda jej opodstatnenosť, tak ako ste sa pýtali, je zbytočná a slúži len SMK a Most-Híd, ich záujmom.

Čo bude Vaša hlavná téma do marca 2012 a aký post by ste prijali v budúcom politickom zložení vlády a parlamentu?
Priznám sa úprimne, mojim snom, doteraz nesplneným, je mať zodpovednosť za rezort školstva, vedy, výskumu a športu. Preto mojom hlavnou témou pred voľbami je vzdelávanie, veda, vývoj, inovácie a informačné technológie, pochádzam z tohto prostredia a myslím si, že aj mu rozumiem. Pritom si uvedomujem, do akého hospodárskeho a finančného nečasu by som vstúpil, a viem, že by to nebolo jednoduché. Ale viesť rezort je aj o osobnej zodpovednosti, pokore, čestnosti a aj rozhodnosti, porozumeniu problémov, vedieť čo ministra čaká. Viacej počúvať, poznávať a konať a menej rozprávať a nezodpovedne sľubovať. Považoval by som tom za vyvrcholenie mojej profesionálnej politickej činnosti.

Je pre vás ako vzdelanca a politika prijateľná radikálna zmena verejnoprávneho priestoru? Nie je projekt RSTV zrelý na zásadnú zmenu?
To čo sa deje v umelo a účelovo spojenom RSTV, pod politickou taktovkou súčasnej koalície, je skutočne už neúnosné. Smutná je skutočnosť, že verejnoprávna inštitúcia, ktorá má plniť úlohy vo verejnom záujme a tam nesporne patrí spravodajstvo, likviduje tieto špecifiká. Je známe, že iné verejno-právne inštitúcie v tejto dobe rozširujú pre občanov spravodajstvo, u nás televízne spravodajstvo skracujeme a postupne likvidujeme. Zásadnú zmenu je potrebné uskutočniť, dnes je televízia spolitizovaná a cez budúce štátne dotácie a financovanie, v podstate zoštátnená. Nie som odborník v danej oblasti, len môžem povedať, že na prvom mieste musí slúžiť občanom, verejnosti a to súčasné vedenie nespĺňa s podporou ministra, ktorý kultúre a tam patria aj médiá, nerozumie, alebo „veľmi rozumie“ a chce ich zlikvidovať.

Matica slovenská sa novoformuje ako integrujúca vlastenecká organizácia, nevyčleňujúca z tohto úsilia nijakého občana Slovenskej republiky, ste dlhoročným matičiarom, národovcom z chýrnej rodiny, ktorá má nezastupiteľné miesto v dejinách Slovákov v strednej Európe, ako takúto osobnosť a nie ako politika sa Vás spytujeme – čo konkrétne očakávate teraz od novej Matice a jej médií – týždenníka SNN a mesačníka SP?
Vzduch novej doby je tu, cítim ho, fandím novým podnetom, výzvam a impulzom, ktoré prichádzajú od nového vedenia Matice slovenskej. Matica sa postupne otvára spoločnosti, občanom, nežije len samoľúbo, dovnútra, pre seba a svojich ľudí, ako v nedávnej minulosti. Očakávam viac spolkovej činnosti, matičný hlas z obcí, miest a regiónov, nové formy práce s ľuďmi a pre ľudí, spolupráce so samosprávou, ústrednými, ale aj regionálnymi a miestnymi ustanovizňami z oblasti vzdelávania a kultúry. Držím palce. Teším sa z novej štruktúry a z nového obsahového ducha Slovenských národných novín, ale aj Slovenských pohľadov. Som ich pravidelným odoberateľom a čitateľom. Vaše noviny si predplácam domov každý kalendárny rok. A bol by som rád, keby tak urobili aj ďalší poslanci NR SR, ale aj starostovia, primátori, riaditelia škôl, kultúrnych zariadení a mnohí ďalší. Dnes majú vo Vašom týždenníku čo čítať, aj to, čo sa nedočítajú v denníkoch, o Slovensku, o Slovákoch, o našom štáte, dejinách a kultúre, za ktorú sa nemusíme hanbiť a môžeme byť naopak hrdí. Želám veľa úspechov a nech sa nám spoločne, v prospech našej vlasti, darí.