Robert Fico:
Vážené dámy a páni, pamätám si jeden prípad zo súdnej praxe, kedy v sťažnosti podanej proti Slovenskej republike, Európska komisia pre ľudské práva aj Európsky súd pre ľudské práva konštatovali, že zbytočne je niečo nazývať bielym len z formálneho hľadiska. Keďže na druhej strane z obsahového hľadiska je zrejmé, že vec je čierna. Podstatu v práve a v politike len veľmi ťažko prekryjete, vážená pani ministerka spravodlivosti, akoukoľvek formou. Prekvapuje ma, ako sa vytrvalo zdržujete pomenovávaním javov a rozhodnutí, ktoré štartujete v súdnictve a na prokuratúre. Bol by som však nemilo prekvapený, vážená pani ministerka, keby som zistil, že tomu, čo o vašich návrhoch zákonov hovoríte, aj naozaj veríte. Pretože všetkým a dúfam, že aj vám, pani ministerka, je nadovšetko jasné, že nerobíte nič iné, len plníte politické zadanie. Dostať prokuratúru a súdy pod plnú politickú kontrolu súčasnej vládnej koalície.
Nič iné nie je podstatou vašich návrhov zákonov a môžete hovoriť o zlepšovaní práce súdov a prokuratúry, zdokonaľovaní podmienok pre ich činnosť, čo len chcete. To, čo robíte, vážená pani ministerka, na súdoch a na prokuratúre, je obyčajná normalizácia v štýle 70. rokov minulého storočia, lebo keď to vyzerá ako normalizácia, chodí to ako normalizácia a kváka to ako normalizácia, je to normalizácia a nie demokratizácia súdnictva a prokuratúry.
Celú vašu činnosť v súdnictve ste sústredili do hľadania odpovede na jednu jedinú otázku. Čo s Harabinom? Alebo obrazne, na vašu činnosť platí názov vynikajúceho českého filmu Je třeba zabít Sekala. Len na miesto Sekala, si tam dajte meno Štefana Harabina.
Likvidácia justičných čakateľov, úplná kontrola výberu nových sudcov vládnou koalíciou, to sú javy, ktoré do roku 2011 nepatria a ktoré sú úplnou negáciou komplikovaného demokratizačného procesu v justícii a v systéme vzdelávania sudcov a justičných čakateľov, ktorý začal, resp. vznikol na Slovensku v roku 1990. Bol to, pani ministerka a vy to určite viete, lebo predpokladám, že o histórii vášho ministerstva ste informovaná, Právnický inštitút ministerstva spravodlivosti, veľká rozpočtová organizácia ministerstva spravodlivosti, v ktorej som na začiatku 90. rokov pracoval v riadiacej pozícii, inštitúcia, ktorá nielen pripravovala a organizovala systém justičného vzdelávania, ale ktorá v úzkej spolupráci so združením sudcov a veľkým počtom partnerov zo zahraničia robila krok za krokom, k približovaniu sa slovenskej justície, ale aj prokuratúry k určitým zaužívaným demokratickým štandardom.
Osobitne to bola spolupráca s holandským združením sudcov, americkou a kanadskou advokátskou komorou a ďalšími, ktorá priniesla do slovenského súdnictva a prokuratúry nové a nové pohľady, postupne pretavované do schválených návrhov zákonov, upravujúcich status sudcov, status prokurátorov a vzťah súdnictva a prokuratúry k iným zložkám štátnej moci.
V roku 2006, keď sa Smer - sociálna demokracia stal súčasťou vládnej koalície, plne sme rešpektovali dosiahnutý stav, ako aj pravidlá, ktoré boli prijaté predchádzajúcimi vládami a bolo nám úplne jedno, pani ministerka, či tieto pravidlá nastavila vláda pána Mečiara, alebo vláda pána Dzurindu. Minister spravodlivosti v tom období, Štefan Harabin, dostal jasnú politickú úlohu. Nezaoberať sa statusovými otázkami a vzťahom súdnictva a prokuratúry k výkonnej a zákonodarnej moci, ale mal sa zaoberať najpálčivejšou slabinou slovenskej justície, súdnymi prieťahmi. Popri tom, kde to bolo možné, sme prijímali aj rozhodnutia vylepšujúce postavenie sudcov a prokurátorov. Bola to predchádzajúca pravicová vláda, ktorá prijala protiústavný zákon a odobrala sudcom a prokurátorom 13. a 14. plat. Bola to naša vláda, ktorá zaviedla sudcom a prokurátorom 13. a 14. plat. My sme nenormalizovali. Pýtam sa vás, pani ministerka a žiadam vás o odpoveď na túto otázku. Keď už vediete taký džihád proti sudcom, prokurátorom a predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, prečo ste zatajili pred celou verejnosťou rezolúciu výborov ministrov spravodlivosti Rady Európy z 2. decembra 2010, to ste už boli ministerka spravodlivosti, ktorá citujem: "privítala početné súdne reformy na Slovensku v rokoch 2007 - 2009", rezolúciu, ktorá ocenila opatrenia prijaté ministrom spravodlivosti Harabinom, majúce za následok skrátenie priemernej dĺžky občiansko-právnych konaní v roku 2009 na trinásť mesiacov, v porovnaní so sedemnásť a pol mesiacmi v roku 2004. Toto sú výsledky, pani ministerka spravodlivosti a v opozícii s ľútosťou musíme konštatovať, že doteraz ste v riešení skutočných problémov súdnictva, neurobili nič.
Naopak, súdnictvo a prokuratúru ste za desať mesiacov dostali politikárčením do strašného stavu. Nestabilita, neistota, znižovanie platov, politické nominácie sudcov a prokurátorov. Toto je zreteľný výsledok vášho desaťmesačného pôsobenia. Nezávislosť súdnictva a prokuratúry, vážená pani ministerka, od výkonnej moci, je väčšia pochvala, ako od koaličnej rady za dobre vykonanú normalizačnú prácu. V opozícii predpokladáme, že ste už zálohu na pochvalu pred nastúpenou koaličnou radou dostali za to, aké zákony ste predložili v súdnictve, ako ste zlikvidovali, doslova zlikvidovali justičných čakateľov a dostali pod politickú kontrolu vládnej koalície, kto bude a kto nebude sudcom a za atmosféru strachu pred politickými čistkami, ktorá dnes v justícii vládne. Rovnako predpokladáme, že definitívnu pochvalu dostanete, ak vám prejde aj teraz prerokovávaný návrh zákona týkajúci sa prokurátorov. To, čo vládna koalícia predvádza na prokuratúre v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora a úplným podriadením prokuratúry pod ministerstvo spravodlivosti, dostalo podobne ako súdnictvo, aj prokuratúru do strašného stavu. Ak bude vystupovať prvý námestník generálnej prokuratúry, ja ho žiadam, nech popíše stav, v akom sa dnes nachádzajú ľudia pracujúci na prokuratúrach.