Pravicová väčšina si dlhodobo neverí. Partneri sa informujú cez médiá. Zákony v parlamente si prehadzujú zo schôdze na schôdzku, podľa toho, kedy potrebujú ustúpiť časti veľkého zlepenca. Popritom špekulujú, vyjednávajú a riešia svoju budúcnosť. Nie perspektívy Slovenska a jeho občanov, ale svoje vlastné potreby. Sme neustále svedkami korupčných káuz, pri ktorých sa premiérka vyjadruje vtedy „ak to uzná za vhodné.“ Takto nemôže fungovať zodpovedná vláda v čase hospodárskej krízy a sociálneho úpadku. Takto sa dokáže správať iba nezodpovedná konštelácia politických zoskupení, ktoré drží pokope vidina vlastného obohacovania a bezhraničné baženie po moci. Aj preto sme iniciovali odvolávanie premiérky. Naše rozhodnutie bolo vyjadrením jej slabej pozície, kedy musí konať podľa predstáv neustále sa rozrastajúcej koaličnej rady. Darmo sa ministri v parlamente dušovali ako táto koalícia funguje. Úplne zbytočne hrali film, lebo obsadenie hercov s podpriemernými schopnosťami pôsobilo neuveriteľne chaoticky. Počas odvolávacieho maratónu v parlamente namiesto argumentov používali frázy, a v momente, kedy sme prinášali vecné argumenty a konkrétne dôkazy, pravica akoby prestala počúvať. Škoda.

Veľká škoda, že sú hluchí keď hovoríme pravdu. Obrovská škoda, keď nenaslúchajú ľuďom. Nemilo by ich prekvapili názory občanov, ktorí sa boja o prácu a strachujú o to, kedy im ministri v túžbe ďalších experimentov predstavia ďalší pokus.
Ako môže fungovať vláda v ktorej minister financií ignoruje rozhodnutia premiérky a pri výbere budovy pre daňový úrad sa správa ako stranícky developér? Môže vôbec fungovať vláda ktorej koaličná strana útočí letákmi na euroval a pritom premiérka dáva medzinárodné záruky za úplne iné rozhodnutia? Takto sa nebuduje dôvera. Takto sa rúca akákoľvek domáca aj medzinárodná dôveryhodnosť. Aj preto nechceme aby Slovensko riadila zostava, ktorá nepočúva ľudí iba svoje ego.