Terajšiu politickú, ekonomickú, odbornú a morálno – etickú úroveň mnohých politikov na Slovensku charakterizuje hlboký marazmus, nízka úroveň politickej i spoločenskej kultúry a nevídaný úpadok. Vládna garnitúra dosadila na významné posty v spoločnosti aj ľudí bez potrebného vzdelania, patričnej odbornej prípravy, profesionálnych skúseností a navyše s biednymi morálnymi kvalitami.
Ťažko preťažko je počúvať na akej mizernej obsahovej a štylistickej úrovni hovoria chlapci a dievčatá vo vládnych tričkách o vážnych ekonomických a celospoločenských problémoch. Biedu vládnutia potvrdzuje prijímanie nekvalitných zákonov a ich častá novelizácia. Aj prezident Slovenskej republiky bol priam nútený do parlamentu vrátiť viaceré zákony. Osobitnú kapitolu predstavujú správy, informácie a rôzne návrhy predkladané na rokovania vlády a parlamentných výborov. Ich charakteristickou črtou je neznalosť problematiky, výrazný politický podtext, mnohé nepresnosti aj povrchnosť. To celkom zákonite znižuje dôveryhodnosť ministerstiev a vysokých štátnych úradníkov. Zdá sa, že mnohí nominanti sa až príliš dlho budú učiť tvorivo riadiť a kvalifikovane s perspektívnym pohľadom rozhodovať o našej budúcnosti.
Uplynulé týždne a mesiace ukázali, že vzdelaných pravicových demokratov a liberálov pôsobiacich vo vláde a na ministertvách, ktorí nemyslia iba na seba, svojich blízkych a svoju stranu je zatiaľ hriešne málo. Väčšina občanov je zo spôsoboch vládnutia koalície znechutená a roztrpčená. Bojí sa nielen budúcnosti, ale aj najbližších dní. Ľudí trápi neustále zdražovanie a hromadné prepúšťanie z práce, nízke mzdy, zvyšovanie cien energií a rôznych služieb. Odmietajú uplatňovanie protiľudových zákonov aj odsúdeniahodné móresy premiérky Radičovej a jej ministrov, ktoré Slovenskú republiku v ostatnom čase posunuli na úroveň rozvojových krajín. Mierou vrchovatou k tomu prispievajú „opatrenia“ na znižovanie chudoby pripomínajúce čas, keď sa štát dostáva do krízového režimu. Žiadna múka ani cestoviny zadarmo v podobe žobračeniek problémy terajšej biedy, pod ktoré sa čoraz častejšie podpisuje vláda a parlament, nemôžu vyriešiť. Premiérka a predseda parlamentu iba skúšajú čo všetko počas ich insitného vládnutia občania vydržia.