* Poslanci nezvolili generálneho prokurátora v tajnej voľbe, ktorú nariadil Ústavný súd SR. Je však dôvodné podozrenie, že sa tak opäť stalo vďaka koaličnej kontrole ako poslanci hlasovali. Predseda SaS avizoval, že ani celá opozícia nebude hlasovať za Trnku, čo sa potvrdilo. Porušila opäť koalícia tajnú voľbu a znovu bude musieť rozhodovať Ústavný súd SR?
V. Mečiar: Na posúdenie detailov hlasovania nemám dosť informácií a správať sa iba podľa dojmov nemožno. Na celkovú atmosféru okolo volieb možno povedať, že nezodpovedala významnému aktu, akým je slobodná voľba generálneho prokurátora. Aká je to sloboda, keď všetci predsedovia strán najprv vyhlasujú ako morálku a vec zrady, ak niekto vysloví vlastný názor? Všetci spoločne hovoria, že zodpovedáte za štát, zodpovedáte za vládu. Predsedkyňa vlády vydiera, že položí vládu, ak by náhodou poslanci takto prejavili svoj slobodný názor. K tomu sa pridružili ďalšie faktory. Pred týmito voľbami jeden mimoriadne silný, že boli obvinení poslanci, ktorí mali iný názor z toho, že je dôvodné podozrenie z korupcie. O korupcii rozprával minister vnútra. Nesúhlas s tým, že nebolo nič dokázané vyslovila predsedkyňa vlády a predseda parlamentu. Berú to ako chybu generálnej prokuratúry.

* Len za to, že vec generálna prokuratúra zastavila.
V. Mečiar: Presne tak. Ale vôbec nevedia nič preukázať. Ak sú nespokojní, nech položia na stôl dôkaz, čo i len jeden maličký, alebo môžu ísť svedčiť, že tam bola korupcia.

* Z toho už vidíte ten nátlak?
V. Mečiar: Z toho sa už vytváral tlak na poslanca, že ak zahlasuješ inak, môžeš byť obvinený z korupcie. A to je trestný čin. Sloboda názoru bola spájaná s kriminalizáciou toho, kto ten slobodný názor povie, aj keď by nebol odsúdený, ale bude vyšetrovaný. Taký stav nemožno považovať za slobodu rozhodovania. Potom sú tu ďalšie komentovania predsedami strán, ktorí tlmočili, že už obnovili jednotu v kluboch. Na to, aby zvládli situáciu v kluboch, museli predsedovia strán vyvinúť enormné úsilie. Aj predsedkyňa vlády. To znamená, že aká je sila tlaku, taká je sila odporu. Nedá sa povedať, že sa konflikt vyriešil. Konflikt sa iba o niečo odložil.

* Nie je dôkazom upravovania lístkov fakt, že Sulík stál osobne pri skartovačke?
V. Mečiar: To nie je dôkaz. Fakt, že tam stál, je dôkazom toho, že neveril nikomu a ničomu, aby mimoriadne rýchlo skartovali lístky, ktoré tak už nemôžu byť k nahliadnutiu a pod. Ale ani Smer nemôže tvrdiť, že videl lístky ako sú značené, lebo to tiež porušuje zásadu tajnej voľby.

* Ani pred súdom by to neobstálo?
V. Mečiar: A ako by to chceli dokázať, keď tie lístky nie sú? Čiže existuje stav dôkaznej núdze, keď môžete vedieť o veciach, že sa stali, ale neviete ich dokázať. A to je stav, v ktorom dokazovanie už bude o niečo zložitejšie, aj keď jednoznačne politickú atmosféru, nátlak na poslancov treba v tejto podobe a takto odmietnuť. Vždy bolo tak, že poslanci mali kluby, rozprávali sa o tom, čo urobia, ako sa zachovajú, vymieňali si názory, čo bude lepšie, čo bude horšie.

* A môže sa o to oprieť Ústavný súd SR, o tú atmosféru?
V. Mečiar: Ťažko. Hovoríme o politickej klíme okolo voľby. A Ústavný súd SR neurobí politické rozhodnutie. Môže urobiť právny záver. Tá klíma vyvíjala nátlak na poslancov, ale ťažko povedať, že to bolo kvalifikované nanútenie inej vôle. Pravdaže nevylučujem, že ak budú existovať iné dôkazy, že môže padnúť aj iné rozhodnutie. Ale v danej situácii sa politické a právne hľadiská nedávajú do súladu. Bolo potrebné aj zo strany opozície konať inak.