Obohranú gramofónovú platňu pripomína neustále spochybňovanie amnestie Vladimíra Mečiara, ktorú udelil v súvislosti so zavlečením Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Ako zastupujúci prezident pritom len využil svoju zákonom mu danú právomoc, pri posudzovaní daného skutku. Podľa medializovaných informácií existovalo vážne podozrenie, že syn Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky sa podieľal na trestnom čine podvodu, za ktorý mal byť v zahraničí stíhaný. Nebudem sa zaoberať otázkou oprávnenosti podozrenia, pretože informácie som získaval len prostredníctvom médií. Zaráža ma však skutočnosť, že nielen politici, ale aj novinári pri príležitosti výročia udelenia amnestie zrejme vedome zamlčujú skutočnú podstatu. Nepripomínajú skutok, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vyprovokoval konanie tých, ktorí sa rozhodli takto konať možno v záujme spravodlivosti. Keďže žiadny osoh z toho mať nemohli, domnievam sa, že chceli len zabrániť privilegovaniu niekoho len zato, že je synom prezidenta. Čiže, podľa všetkého, úmysel bol veľmi humánny.
Aj preto si myslím, že pokiaľ zastupujúci prezident Slovenskej republiky Vladimír Mečiar pri posudzovaní tohto činu prihliadol na jeho humánny charakter, jeho rozhodnutie o amnestii bolo prejavom spravodlivého využitia právomoci danej mu Ústavou SR. Som presvedčený, že keby sa stal obdobný prípad ktorémukoľvek inému nášmu občanovi, tí istí politici a novinári, ktorí kritizujú V. Mečiara, by ho možno za uvedenú amnestiu aj oslavovali.