Kauza Gorila zviditeľnila podozrenia. Tesne pred voľbami minimalizovala odborné diskusie o politických alternatívach. Všetkých politikov hádže do jedného koša. Hoci najviac práce pri jej objasňovaní by mali mať vyšetrovatelia, stáva sa nástrojom zneužívania „hlasu ulice.“ Protesty ako formu vyjadrenia postojov, názorov a nálad ľudí v plnej miere rešpektujem. Sú legitímnym spôsobom ako prejaviť svoje pocity. V posledných týždňoch sa ich v súvislosti s kauzou Gorila niekoľko zorganizovalo. Ich účastníci mnohé vytýkajú, ale až donedávna neprichádzali s návrhmi na zmenu. Dokonca po vyjadreniach ministra Lipšica a niekdajšieho lídra kandidátky Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Mojžiša o tom, že transparent známi z protestov bol v miestnosti patriacej kandidátom okolo Igora Matoviča, je jasné, že občiansky hlas prekričal politický záujem. Interes využiť polarizovanú spoločnosť na svoj predvolebný účel. Ako je možné, že účastníci protestov žiadajú od politikov účasť na detektore lží a o krátku dobu nato, s týmto nápadom prichádza Matovič? Odpoveď prezradil jeho niekdajší kamarát Mojžiš. Igor Matovič sa neštítil zneužiť verejnú mienku na svoje osobné prospechárstvo. A v tomto pokračujú ostatní, ktorí zrazu „hlasu ulice“ podsunuli požiadavku presunutia termínu volieb, vymenovanie nového generálneho prokurátora, alebo dokonca i odvolanie šéfa najvyššieho súdu. To ani zďaleka nesúvisí s podozreniami zo spojenia poiltikov s tou finančnou skupinou, ktorá z duše nenávidí sociálnu demokraciu. Teda stranu, ktorá zrušila privatizáciu bratislavského letiska a presadila napríklad zákaz zisku zdravotných poisťovní, kde pomohla ľuďom a ublížila žralokom. Má to evidentný súvis s predvolebným obdobím, kedy politici špinaví od blata ponúkajú voličom čistotu ako najvyššiu hodnotu. Som sklamaný, že v právnom demokratickom štáte sa niekto opováži nahrádzať súdy, prezentovať protiústané požiadavky a tváriť sa, že Slovensku chce len dobre.