Najvážnejšou deformáciou v našich spoločenských systémoch je zjavne novela Ústavy SR, ktorá preniesla niektoré kompetencie vlády na prezidenta. Podieľali sa na nej zhodne ako koaliční, tak aj opoziční poslanci. Pritom Vladimír Mečiar opakovane poukazuje na fakt, že nie sme prezidentská republika a Ivan Gašparovič nie je na takýto výkon vybavený potrebnými kompetenciami. Do takejto situácie nás dostal náš parlament a oprávnene predseda ĽS-HZDS hovorí o jeho zlyhaní.

Ak by totiž nedošlo k spomínanej novele Ústavy SR, Gašparovič by musel nájsť osobu, ktorú by poveril zostavením vlády po Ivete Radičovej, hoci podľa Mečiara tak mal postupovať aj tak. Poverení ministri by stratili možnosť ďalej manipulovať ľuďmi v rezortoch, ktoré riadili do pádu ich vlády. Inak by sa zjavne vyvíjala kauza odpočúvania novinárov na rezorte obrany, lebo by tam už nemohol dochádzať odvolaný minister Ľubomír Galko, ktorý to dokázal robiť aj v prípade, že už nebol ani povereným výkonom funkcie odvolaného ministra.

To sú také krkolomné právne konštrukcie, do akých sa náš štát vďaka koalícii i opozícii v parlamente dostal, že sa komplikuje aj bežný život občanov. Ak by nebol poverený minister zdravotníctva Ivan Uhliarik vo svojom kresle, ale bol by tam nový nominant, inak by sa vyvíjal aj štrajk lekárov. Ak poverená vláda odborárom ustúpila po 48 hodinách, kedy vstúpili do platnosti ich výpovede, vôbec nemuselo prísť až k takýmto dramatickým okolnostiam. Jednoducho by iný minister možno vedel situáciu zvládnuť inak, lepšie.

A dajme si ruku na srdce, lepšie by to zvládol každý minister, než nominant dosadený cez KDH. Prezident poveril síce vďaka novele Ústavy SR odvolaný vládny kabinet výkonom funkcie, ale bez parlamentnej kontroly. Tieto absurdnosti chce ĽS-HZDS zrušiť a napraviť spätným vstupom do parlamentu. Mečiar oznamuje, že budúci rok bude horší ako končiace obdobie. Hrozí väčšie rozpadávanie celých sociálnych systémov. Všetko záleží od občanov, či sa dokážu postaviť k situácii čelom, alebo budú hľadať zadné vrátka podporou strán, ktoré vždy zlyhajú, prípadne hľadaním spasiteľov v nových výťahových stranách.

Inými slovami povedané, novela Ústavy SR slúži len ako baranidlo na voľby pre všetky parlamentné strany. Opozičným vyhovuje, aby mohli nakladať neustále pred voličmi starej, teraz už poverenej vláde, koľko sa do nej zmestí. Koaličným stranám vyhovuje, lebo idú do volieb z vládnej pozície, a ich ministri sú fakticky neodvolateľní. Ukázalo sa to teraz v prípade Uhliarika, ktorého už parlament odvolať nemôže, aj keby ako chcel. Môže tak urobiť len prezident, ale na návrh premiérky. Takže zamotané to je účelovo a dokonale.