S Borisom Lattom, redaktorom denníka Pravda o terajšej spoločensko-politickej situácii v Ruskej federácii a na Ukrajine hovorí Jozef Kuchár

Na európskej a svetovej politickej scéne sa v ostatnom čase až príliš veľa hovorí a píše o spoločensko-politickom a ekonomickom vývoji v Ruskej federácií aj na Ukrajine. Patríte k dlhoročným redaktorom a publicistom, ktorí sa osobitne zaoberajú problematikou zahraničnej politiky v rôznych štátoch.

Ako vnímate rozporuplné informácie a postoje niektorých médií k pomerom a celkovej realite života v Rusku?
Ruský premiér Vladimir Putin nedávno kritizoval šéfku americkej diplomacie Hillary Clintonovú za uponáhľanú kritiku parlamentných volieb v jeho krajine a ,signály ruskej opozícii". Upozornil, že revolúcia v Rusku nebude, nevylúčil však dialóg s opozíciou. Ako zdôraznil, v Rusku nechcú, aby sa situácia vyvíjala ako v Kirgizsku či v nedávnej minulosti na Ukrajine. ,,Nikto nechce chaos!" zdôraznil Putin. Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová vyhlásila, že ruské voľby neboli slobodné ani spravodlivé. Kritika Clintonovej sa stala signálom pre ruských opozičných predákov a tí sa potom ,,pustili do práce".

Terajšiu situáciu charakterizuje vlna rôznych protestov proti výsledkom hlasovania v nedávnych voľbách. V akej situácií je ruská opozícia?
Po parlamentných voľbách sa v Moskve i ďalších mestách zdvihla vlna protestov, aké Rusko v posledných rokoch nezažilo. Kremeľ tvrdí, že časť organizátorov protestov ,,postupuje podľa známeho scenára" a využíva situáciu pre ,,svoje zištné ciele". Pritom ruské vedenie priznáva, že s opozične naladenými občanmi treba viesť dialóg a dať im možnosť uplatniť ústavné právo na slobodu zhromažďovania. Opakuje ale princíp, podľa ktorého ak ľudia postupujú podľa zákona, patrí im právo vyjadriť svoju mienku. Ale ak sa porušuje zákon, potom úrady a orgány vyžadujú právom ich rešpektovanie všetkými legálnymi prostriedkami.

Blížia sa prezidentské voľby. Favoritom je terajší predseda vlády Vladimír Putin. Bude aj do tretice v prezidentských voľbách úspešný?
,,Protirežimná" opozícia sa uplatnenia práva na demonštrácie väčšinou márne domáha; v Moskve úrady už roky odmietajú opozícii povoliť akcie v centre mesta, kde môžu manifestovať len prokremeľské spolky a opozičné demonštrácie polícia spravidla rozháňa. Dva dni povolebných protestov v metropole si vyžiadali takmer tisícku zatknutých. Podľa opozičného politika a expremiéra Vladimira Ryžkova Kremeľ vydesila vlna protestov, ktorá neklesá, ale stúpa. Ako ale ukázal ďalší vývoj aj keď sú ľudia nespokojní, vlna protestov zaznamenala klesajúcu tendenciu. Všeobecne sa predpokladá, že by mala opätovne vypuknúť po novoročných sviatkoch. Ruská opozícia má výhrady aj k blížiacom sa prezidentským voľbám. Napriek opatreniam Kremľa v záujme znemožnia falšovania výsledkov hlasovania, žiada preloženie volieb na neskôr. Tvrdí totiž, že karty sú rozdané vopred a urobil tak terajší premiér Vladimir Putin. Práve ten má namierené po tretí raz zasadnúť do prezidentského kresla.

Zložitá situácia pretrváva aj na Ukrajine. Čo ju charakterizuje?
Naši východní susedia si nedávno pripomenuli dvadsať rokov nezávislosti. Ukrajincom priniesla výhody ale aj problémy. Napriek tomu väčšina by nemenila. Potvrdzujú to aj najnovšie prieskumy. Inou otázkou ale je, či majú Ukrajinci dnes pocit skutočnej nezávislosti alebo nie. Napriek tomu sotva nájdete Ukrajinca, ktorý by nazval rozumnú alternatívu nezávislosti Ukrajiny. A práve jej udržanie za dvadsať rokov jej existencie je podľa väčšiny nielen politológov najväčším úspechom. Pritom aj keď v roku 1991 hlasovalo za nezávislosť krajiny až 90 percent obyvateľov, mnohí o nej mali vlastné predstavy, očakávania. Pre západnú a časť strednej Ukrajiny, a hlavne pre Kyjev, bola postačujúca politická nezávislosť. V iných oblastiach mohli mať víziu zlepšenia hospodárskej situácie. Nevideli perspektívu spoločnej cesty v rámci vtedajšieho ZSSR. A z toho treba vychádzať aj pri hodnotení samotných výsledkov rozvoja Ukrajiny za dve desiatky rokov nezávislosti.

Zmenila sa politická scéna po nástupe prezidenta Viktora Janukovyča?
Napriek dosiahnutým úspechom je ale na Ukrajine dnes módne hodnotiť uplynulé roky nezávislosti pesimisticky. V tomto smere vyniká opozícia a jej naklonení analytici a média. Súčasná moc a s ňou spriaznení politológovia a novinári si udržujú odstup. Nájdu sa ale aj hlasy, ktoré Ukrajincom pripomínajú začiatok vari najdôležitejšej spoločensko-politickej etapy. Mýli sa ale ten, kto si myslí, že vtedy, pred dvadsiatimi rokmi, nemohli udalosti nabrať iný smer. Veď na začiatku premien v auguste 1991, aj Američania, napríklad v prejave prezidenta Busha, hovorili o ,,samovražednom nacionalizme". Aj Európania boli skeptický v súvislosti s hodnotením prežitia Ukrajiny ako samostatného štátu. A to už nehovoriac o vtedajšom postoji Moskvy. Práve v súvislosti s ním považujú Ukrajinci za rozhodujúci podpis dokumentu známeho ako Veľká dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou v máji 1997. V čase, keď šesť rokov po vyhlásení nezávislosti boli mimoriadne ťažké politické a hospodárske podmienky. Dohoda znamenala vzájomné uznanie dvoch rovnocenných štátov. Na jednej strane si Ukrajinci vydýchli, že za prezidenta Janukovyča sa krajina zbavila nevypočitateľného vývoja a na druhej strane vznikli obavy z reforiem a s nimi spojenými nepopulárnymi opatreniami. Odvrátenou stranou mince nezávislosti. Ide predovšetkým o zvýšenie hranice odchodu do dôchodku či zvyšovanie cien energií ale aj nájomného. Kyjev to odôvodňuje snahou Ukrajiny stať sa členom EÚ a teda zosúladením s jej platnými normami. Rovnakým dôvodom prezident Janukovyč operuje aj v prípade spolupráce s Moskvou. Zblíženie s Ruskom je dané práve ašpiráciou Ukrajiny na členstvo v únii. Jednotná Európa potrebuje silnú, demokratickú Ukrajinu, ktorá spolu s Ruskom má jediný cieľ: posilnenie stability nielen v strednej a východnej Európe, ale aj v celom eurázijskom priestore. Nerieši to ale a ani nevyrieši každodenné problémy drvivej väčšiny Ukrajincov. Spoločnosti kde stále funguje tzv. piata vetva moci, ktorou je moc peňazí, rozhodovanie rôznych klanov, monopolistov, veľkého biznisu. Všetci sa totiž usilujú získať mocenské páky. A tak neprekvapuje, že doterajší vývoj hodnotia mnohí Ukrajinci stále skepticky, aj keď nevylučujú zmenu k lepšiemu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že tak ako už neraz doteraz, aj dnešné okrúhle výročie Dňa nezávislosti síce uznáva viac ako polovica obyvateľov, ale za skutočne veľký sviatok ho považuje ani nie 20 percent. Pre necelých 45 percent je len jednou z možností spojiť ho s dovolenkou a mnohí ho považujú ,,iba" za deň voľna.

Myslíte si, že faktor „Tymošenková“ – výrazne ovplyvňuje zahraničnú politiku Kyjeva?
Ukrajinskí poslanci tých, ktorí očakávali, že Kyjev v rámci úsilia podpísať do konca roka asociačnú dohodu s EÚ tzv. zmäkčí trestný zákonník a v rámci rozsiahlej novelizácie zruší paragraf číslo 365. Práve na jeho základe si dnes odpykáva sedemročný trest Julia Tymošenková, expremiérka a neskôr líderka opozície. Ukrajina podľa mnohých tak vraj prešľapuje na mieste. Rozhodnutie parlamentu znamená aj to, že prezident Viktor Janukovyč sa tak skoro nechystal podpísať dohodu o voľnom obchode. Desiatky strán dokumentu sú už pripravené, ale podpis brzdia podľa Kyjeva iba ,,technické" drobnosti. Znamená to ale aj, že zatiaľ sa Ukrajina nikam nehýbe. Pre Janukovyča je teraz hlavné získať dobrú cenu za importovaný ruský plyn. To znamená očakávaných približne 250 dolárov za tisíc kubických metrov. Všetko nasvedčuje tomu, že sa tak aj stane. Ďalším momentom je snaha Janukovyča zabezpečiť si vládu v krajine. Aj keď Tymošenková ostane za mrežami a Ukrajina nebude v Európe. Otázkou je, či sa v takom prípade Ukrajina poberie smerom k Moskve. Zatiaľ sa zdá, že áno. Keď začiatkom septembra 2011 prezident Janukovyč navrhol zmiernenie trestov za hospodárske delikty a opozícia ho pochopiteľne podporila, zdalo sa, že scenár bude nasledovný - odsúdenie Tymošenkovej a tak súdom potvrdené, že zmluvu s Ruskom o dodávkach plynu treba revidovať a následné oslobodenie expremiérky a tým otvorenie cesty k podpisu asociačnej dohody s EÚ. Ibaže v pôvodnom návrhu prezidenta Janukovyča nebolo ani zmienky o právnom podklade na základe ktorého by mohli prepustiť Tymošenkovú. A tak, začiatkom októbra v prvom čítaní pri schvaľovaní dokumentu, vládna väčšina zablokovala snahu opozície rozšíriť novelu o zrušenie 365-ky.