Diskusné relácie slovenskej televízie boli a sú problémom. Nedarí sa dlhodobo udržať v programovej ponuke diskusnú reláciu, ktorá by prinášala divákom objektívny pohľad na spoločenské a politické dianie. Takú reláciu, v ktorej osobnosti a odborníci pod taktovkou nezaujatého skúseného (rozhľadeného a vzdelaného) moderátora hovoria o probléme, z rozličných uhlov pohľadu, ale nie s cieľom nanútiť divákovi „jediný správny názor“. Žiaľ nové vedenie reprezentované generálnou riaditeľkou Zemkovou svojimi prvými rozhodnutiami len potvrdilo, že takto to asi aj ostane. Namiesto toho aby siahli po skúsených, ale najmä osvedčených moderátoroch diskusných relácií (napr. Milan Blaha) vrátili na obrazovku kontroverznú diskusnú reláciu Pod lampou. Jej moderátor Štefan Hríb je vzorom toho ako takéto relácie nerobiť. Alebo, ako ich robiť, ak chceme vypláchnuť divákovi mozog. Obávam sa, že táto druhá verzia bola dôvodom návratu relácie a súčasne dáva tušiť kde bude reštrukturalizácia verejnoprávnej televízie smerovať.

Pre ilustráciu som vybral niekoľko citátov z diskusie, ktorá prebehla na stránkach tlače vtedy, keď pred tromi rokmi reláciu Pod lampou v STV zrušili:
„Začnime napr. diskusnou reláciou Pod lampou. Odkedy táto relácia existuje, ešte ani raz sa nestalo, aby v jej úvode moderátor Štefan Hríb prejavil aspoň tie najzákladnejšie a najelementárnejšie znaky slušnosti. To znamená, že doteraz ani raz v jej úvode nepovedal – dobrý večer, vážení televízni diváci....Keďže tento nevychovaný polointelektuál sa považuje za niečo extra, možno aj preto si zväčša do tejto relácie nikdy nevyberá primeraných oponentov, dokonca ani ináč mysliacich, ale len tých či podobných jeho kategórii, čo sa prejaví hneď v úvode..

„Pane, vy ste ani raz nečítali .týždeň ? Vy neviete akí majitelia stoja za .týždňom ? Vy neviete že Hríb pôsobí vo viacerých neziskovkach financovaných z USA (že by charita ?) Vy nesledujete čím nás kŕmi Hríb?“
„Tváril sa ako obdivuhodný, ale normálne bol čudný, nevedel nič o objektivite, iba o tom, čo mal od chlebodarcov z cudzích nadácií predpísané, aby manipuloval“. „Počas diskusnej relácie Pod lampou dochádza k niečomu, čo francúzsky sociológ Pierre Bourdieu nazýval symbolické násilie. Je to forma akejsi postcenzúry, v rámci ktorej je obmedzujúcim spôsobom vnucovaná téma i podmienky komunikácie. Moderátor navyše určuje pravidlá hry a ich dodržiavanie s premenlivou geometriou, takže každý hneď bez akýchkoľvek pochybností vie, na koho strane stojí.“ „Štefan Hríb nielen udeľuje slovo a určuje poradie dôležitosti, ale zároveň nekorektným spôsobom skáče do reči spravidla tým, s ktorými nesúhlasí, kým svojich priateľov počúva ako na prednáške. Moderátor rozhoduje o tom, ako dlho bude kto hovoriť, určuje tón reči – rešpektujúci alebo pohŕdavý, pozorný alebo netrpezlivý. Je obzvlášť odpudzujúce, že o týchto nedostatkoch sa v zákulisí vášnivo diskutuje už dlhší čas, no doteraz nikto nemal odvahu ich verejne pomenovať z obavy, že ho do prestížnej relácie viac nepozvú – výrečný dôkaz o stave intelektuálnej poctivosti na Slovensku.“
To bolo niekoľko názorov, ktoré hovoria ako diskusnú reláciu nerobiť. Okrem toho neviem ako rozhodnutie vrátiť na obrazovku Hríba korešponduje s vyhlásením riaditeľky, že moderátorov budú môcť robiť len zamestnanci televízie. Ale to nie je to najpodstatnejšie.
Celá vec má aj niekoľko ďalších rozmerov. Slovenská inteligencia je odsúdená rozhodovať sa medzi mlčaním alebo účasťou v takejto neprofesionálne a arogantne vedenej diskusii. Iní priestor jej verejnoprávna televízia nedáva. Mladí ľudia sa pozeraním tejto relácie nenaučia diskutovať a rešpektovať aj iné názory. Naučia sa však arogancii, ktorú jej verejnoprávna televízia ponúka ako vzor. Najsmutnejšie je to, že vrátenie tejto relácie na obrazovku slovenskej televízie sa neuskutočnilo preto, že riaditeľka o úbohej úrovni relácie nevie, ale preto lebo zámerom vedenia práve takáto relácia vyhovuje.