Majstrovské dielo, ktoré vytvoril Veľký Michelangelo na klenbe a múroch Sixtinskej kaplnky, predstavuje zobrazenie ľudstva od stvorenia až po potopu. Okrem iného je tam na jednom obraze zvečnený samotný Pán Boh, ako ukazuje svojou pravicou k ľudskej bytosti, ktorou by mal byť Adam. Keďže Michelangelo nezanechal po sebe písomné vysvetlenie tohto maliarskeho záznamu o vývoji ľudstva, každý si ho vysvetľuje po svojom. Iný veľký umelec, Honoré de Balzac, si však všimol a popísal na tomto obraze aj ženu, ktorá sedí po ľavej ruke nášho stvoriteľa a vyzerá to, akoby mu čosi našeptávala. Keď Balzac vylúčil, že by to mohla byť Eva alebo Panna Mária, rozhodol sa ju nazvať "Múdrosťou". To našepkávanie podľa neho znamenalo, že Múdrosť radí Stvoriteľovi, ako by mal riadiť beh tohoto sveta. Ak k tomu pripočítame, že už aj Šalamún ospieval ženu ako priateľku, milenku, matku, radkyňu i utešiteľku v starostiach i zármutku, nečudo, že chceme mať každý takúto ženu aj pri sebe, aby nám pomáhala v starostiach a tešila sa s nami z úspechov. Tiež aby nám pomáhala znášať utrpenie, žiale a príkoria. Múdrosť je ženského rodu, takže ju očakávame nielen od vlastných žien, ale aj od žien, ktoré sa rozhodli vstúpiť do politiky a sľúbili nám pokojné a šťastné dni. Hlavne preto dostala toľko hlasov od národa pani Radičová, keď sme volili prezidenta a získala toľko preferencií pre SDKÚ, že mohol z jej radov vzísť premiér. Predpokladám, že už aj páni Dzurinda a Mikloš pochopili, že už dávno nie sú okrasou svojej strany. Pani Radičová, napriek tomu, že sa svojho času splietla s Kaníkom pri tvorbe rôznych protisociálnych zákonov, svojim šarmom a huževnatosťou, akou disponuje iba žena ak chráni svoju rodinu (v jej prípade stranu i koalíciu), znova a znova presviedča tento národ o užitočnosti "zlepenca", ktorý vedie. Žiaľbohu, zabúda, že jej rodinou je celý tento národ, ktorý ešte nezažil toľko pohrôm, zdražovania a prepúšťania, ako počas jej "panovania". Ak by skutočne na nebesiach sedela po ľavej ruke Stvoriteľa "Múdrosť", určite by mu našeptala a poradila, aby každého, kto tento "zlepenec" prežije, vpúšťali do Raja bez akéhokoľvek preverovania. Pretože tento národ si už dosť vytrpel tu na zemi.
Mám v živej pamäti zábery z volebných centrál jednotlivých koaličných strán, ako tam od radosti výskali, tancovali a bujaro oslavovali, keď sa dozvedeli, že budú skladať vládu. Pani premiérka, keď dotancovala a dopila šampanské, nasadila si masku spravodlivej a s prilbicou spásy na hlave sa vybrala riešiť problémy, vlastne rozpredávať a privatizovať, všetko, čo sa len dá. Občas pohrozila svojim poslancom, ako napr. ak bude zvolený za generálneho prokurátora p. Trnka, že odstúpi...
... nikdy však neurobila také gesto, ak sa jednalo o zdražovanie, prepúšťanie, o nejaký protisociálny zákon z dielne pána Mikloša alebo Mihala. Ani vtedy nie, ak sa novým Zákonníkom práce snažili a snažia naši podnikatelia priblížiť Ázijským predstavám o disponovaní s pracovnou silou. Média boli v tom čase, keď vláda posunula zákon do parlamentu, plné Majstrovstiev sveta a svadbou anglického princa, takže to verejnosť takmer ani nezaznamenala. Ako to dopadne v parlamente, kde každý poslanec je podnikateľom, sa netreba už rozpisovať. A pani Radičová môže zasa s pokojným svedomím prejaviť svoje sociálne cítenie poznámkou - bola som proti, prehlasovali ma. Bude nás znova presviedčať s ustarostenou tvárou o svojej láske k blížnemu, i o tom, ...že nezanevrela na synov a dcéry svojho národa.