Vláda prichádza s nápadom ako zrovnoprávniť živnostníkov s ostatnými zamestnancami. Predpokladom celého zámeru „zrovnoprávňovania“ je zvýšenie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby. Pod jemnými slovami sa skrýva drsná túžba zvyšovať povinné platby ľudí práce.
Živnostníci sú veľmi ohrozenou skupinou zamestnancov na trhu práce. Ak je ich predmet podnikania odkázaný od vôle podnikateľov, tí môže bez udania dôvodu, z rána do večera zrušiť kontrakt a rozšíriť rady nezamestnaných. Keď sa nové podmienky živnostníkovi nepáčia, môže z firmy odísť lebo po ňom príde ďalší, ktorí tiež poslúži iba určitú krátku dobu. Živnostníci už teraz majú obrovské existenčné problémy, lebo prvého v mesiaci ešte nemajú príjmy, ale isté výdavky, platby, odvody, splátky. Môžu ísť na dovolenku, ale prichádzajú tak o vlastné príjmy. Nikto im ju nepreplatí. Nikto im nebráni maródovať, ale musia si na to zarobiť. Keď chcú mať určitú životnú úroveň, sú odkázaní od dĺžky pracovného času. V práci, v stolárskej dielni, v motorovom vozidle pri zásobovaní, alebo na stavbe musia stráviť viac hodín ako ostatní, ktorí spadajú pod zákonník práce. Stávajú sa z nich otrokári. Ničia sami seba iba preto aby v dnešnej neuveriteľne ťažkej dobe prežili.
Zaslúžia sa to, aby im štát ubližoval? Prečo sa im hádžu pod nohy polená? Robia všetko čo robiť vedia a snažia sa pracovať najlepšie ako len dokážu. Napriek tomu vláde nestačí, že živia seba a svoje rodiny. Vláde sa to zdá málo a namiesto toho aby im ďakovala že pracujú a nie sú v evidencii na úradoch práce, napriek tomu sa ľuďom – živnostníkom začína ubližovať.
Pravicová vláda nemá za sebou ani rok spoločného pôsobenia. Jej strany sa neustále pretekajú v tom komu, koľko a ako ublížia. Škoda, že svoje kreativity presadzujú iba v tom, čo nesúvisí s pomocou ani so solidaritou. Neustále ubližujú ľuďom.