Keď Noc má ešte stále svoju moc pod palcom, vtedy sa treba vybrať na lov, tvrdievali starí pytliaci. Ľudia ešte spia tvrdým spánkom a zver vyhľadáva potravu, aby sa potom už nasýtená, stratila z dohľadu ľudských očí. Vtedy je ešte dosť rušno aj okolo drevených krmelcov, ktoré hlboko v lesoch vybudovali iní ľudia, aby tu lesná zver našla potravu potrebnú na prežitie aj v mrazivých zimných mesiacoch. Poľovníci sem prácne navozia obilný odpad ktorý vzniká čistením a presúšaním obilia v bývalých Poľno nákupoch, vyvážajú sem prebytky z pekární i zo svojich záhrad, ktoré by inak podľahli skaze. A lesná zver má takto oveľa viac šancí na prežitie. Aj teraz sa tu okolo jedného krmelca po odchode diviakov pohybujú srny, bažanti, zajace i prepelice. Paprú sa v potrave, občas dvihnú hlavu a zavetria a znova, tak ako ľudia pokračujú v každodennom rituáli stravovania. Nad nimi, na drevenej strieške tróni veľmi stará vychudnutá vrana a pozorne sleduje toto dianie okolo seba. Ostražito sa rozhliada po okolí a bdie nad tým, aby niekto nepovolaný neohrozil prítomnú zver. Ak zavetrí nejaké nebezpečenstvo, pohyb líšky alebo pytliaka, prenikavo zaškrieka:
"Pozor, niekto vyrazil na lov". Plaché lesné zvieratá si už zvykli na jej bezpečnostné opatrenie a rýchlo sa rozpŕchnu po okolí. Starý, čierny vták im takto posluhuje už od začiatku zimnej sezóny, keď ho spoločenstvo vrán vylúčilo zo svojho kŕdľa, pretože bol už príliš starý a neužitočný. Sám si však zvolil toto poslanie, aby ešte raz sebe i svetu dokázal svoju užitočnosť. Sám tu aj teraz sedí prikrčený na drevenej strieške a pozoruje príchod dvoch zarastených mužov.
"Zasa nič", zavrčal jeden z nich a zamračene sa obzeral okolo seba. "To tá prekliata vrana ich zasa upozornila. Ešte pred chvíľou ju bolo počuť škriekať". Od tých čias, čo sem priletela, sme ešte nič neulovili", neprestáva vrčať a vyťahuje z pod kabáta akúsi zbraň. Zamieril, ozvalo sa iba tiché puknutie a vrana, ktorá ich doteraz posmešne pozorovala, spadla zo striešky na zamrznutú zem.
"Čo s ňou?", spytuje sa muž vedľa strelca." je to iba kosť, koža a perie".
"Nič", zašomral strelec a odkopol mŕtvu vranu do blízkeho krovia.
Začalo brieždiť a dvojica mužov sa aj tento krát, zásluhou starej vrany, vracala domov bez úlovku a bez prilepšenia si divočinou, ktorá je stále čim ďalej drahšia a vyhľadávanejšia. A stará vrana, kvôli ktorej sa tak stalo, ostala odkopnutá v kríkoch. Zmizla zo života, tak ako nám miznú zo života za múrmi Domovov pre dôchodcov, nepotrební a neužitoční starí ľudia, ktorých rodina odkopla spomedzi seba.