Orientovať sa v politike nie je ľahké, pretože rétorika politikov sa mení s časom, ktorý od volieb uplynul a s dátumom nových volieb. Sľúbiť pred voľbami viac ako môže ktokoľvek splniť a po voľbách zabudnúť koho má poslanec zastupovať a koho záujmy obhajovať je charakteristické pre mnohých politikov v doterajších volebných obdobiach. Sme sklamaní z politického vývoja a voláme po nových tvárach. Ale to je len čiastočné riešenie. Pre zmenu štýlu politiky nestačí vymeniť politikov. Treba sa poriadne pozrieť aj na to čo urobili tí „starí“ politici, ktorých nám strany ponúkajú. Tí politici, od ktorých sa „nové“ tváre (niekedy aj nechtiac) učia remeslu. Nerobme si ilúzie, že sa zo dňa na deň vymenia všetci aktéri na politickej scéne a mi začneme s úplne novými ľuďmi. Využime radšej výhodu ponuky politikov, ktorí sú na scéne už viac rokov, spomeňme si na to čo dosiahli, pozrime sa kto a čo nám pred voľbami hovorí a porovnajme si to s tým čo urobil v čase, keď bol vo vláde a v parlamente. Činy sú viditeľné a hmatateľné. Činy a predchádzajúce postoje by mali byť vizitkou, s ktorou sa má politik uchádzať o naše hlasy.

To čo som napísal o jednotlivých politikoch platí aj pre strany. Prevažná väčšina strán, ktorá dosahovala v doterajších voľbách parlamentné kvórum, alebo sa ocitla tesne pred jeho bránami, pôsobí prakticky od vzniku Slovenskej republiky (a väčšina z nich vznikla už v rokoch 1990 – 1993 ). Máme čo porovnávať a hodnotiť. Nové, účelovo vytvorené strany (napr. SOP, ANO, SaS), ktoré volili ľudia práve preto, že mali pocit, že tým pomôžu k zmene v štýle politiky, sa neosvedčili, nepriniesli do politiky nový štýl, ale pomohli najmä svojim zakladateľom k funkciám a iným benefitom. Strany pôsobiace už viac ako jedno desaťročie na politickej scéne získali nie len politické skúsenosti, ale disponujú najmä odborným potenciálom. Napríklad ĽS-HZDS v prvých rokoch štátnej samostatnosti zvládla zložité spoločenské premeny. Dokázala vytvoriť inštitúcie nevyhnutné k existencii štátu, zaviesť samostatnú slovenskú menu a naštartovať ekonomiku samostatného Slovenska tak, že nám vtedy vyslovil obdiv (dokonca hovoril o zázraku) americký minister hospodárstva. Bol som osobne prítomný pri tom keď to hovoril vtedajšiemu ministrovi hospodárstva Jánovi Duckemu. Môžem vás ubezpečiť, že to nebol diplomaticky bonmot, ako o tom vtedy zlomyseľne písali slovenské(?) médiá, ktorých hlavným cieľom bolo démonizovať Mečiara a pripravovať nástup pravice. Pamätníci si určite spomenú, že slovenská koruna prevýšila kurz českej koruny jediný krát a to v čase, keď bol ministrom financií práve Sergej Kozlík.

ĽS-HZDS je stranou, ktorá sa od svojho vzniku opiera o tri základné piliere: kresťanský, sociálny a národný, ktoré predstavujú univerzálne kategórie s potenciálom spájať tvorivé sily pre Slovensko. Pritom ĽS-HZDS počas svojho pôsobenia vo vláde dokázalo, že tieto kategórie sú pre stranu základom pragmatických riešení. Po celý čas svojej existencie ostala týmto princípom verná. Začiatky štátnej samostatnosti boli ovplyvnené náročnou politickou, ekonomickou a spoločenskou transformáciou. Podobne náročné obdobie čaká Slovensko v súčasnosti, keď pociťujeme dôsledky hospodárskej krízy, ktorá prechádza do krízy spoločenskej a do krízy celého globálneho systému. Doterajšia orientácia ekonomiky na rastúcu spotrebu sa ukazuje ako slepá ulička. Budú si vedieť rady tie strany a politici, ktorí nemajú skúsenosti a najmä odborný potenciál? Slogan o zvýšení minimálnej mzdy nenaznačuje systémové riešenia. Ani heslo o tom že „máme nove riešenia“ by nemalo presvedčiť najmä preto, že to hovoria politici, ktorí už vo vláde boli. Keď nevedeli prinášať riešenia vtedy, budú to vedieť dnes??? Pre ilustráciu len jeden príklad. Europoslanec za ĽS-HZDS Sergej Kozlík na besede s členmi Únie slovenských novinárov pripomenul situáciu, keď prvá Dzurindova vláda zastavila výstavbu diaľnic, ktorá začala za Mečiarovej vlády. Dzurindovci sa vtedy chválili ušetrenými desiatimi miliardami korún. Lenže zastavená výstavba diaľnic položila na kolená mnohé firmy, zvýšila sa nezamestnanosť a štát vyplatil „ušetrených“ 10 mld. korún na sociálnych dávkach. Výsledok? Nemali sme ani peniaze a neboli postavené ani diaľnice.

Ale môžeme sa pozrieť aj na obdobie, ktoré práve prežívame. Pravicová vláda nás opäť presvedčila, že jediný spôsob ako vie riešiť ekonomické problémy je zvyšovanie daní pre bežných občanov a živnostníkov. Úradujúca vláda nedokázala riešiť sociálno-ekonomické problémy Slovenska. Oprášila len staré scenáre privatizácie a nesystémových reforiem. Tak ako démonizovali Mečiara teraz démonizujú Fica. Ak sa voliči nepostarajú o to, aby mali sociálne cítiace strany v parlamente väčšinu, potvrdíme mandát pre tých, proti ktorým sme v ostatnom období protestovali. Rovnako to dopadne aj vtedy keď svoje hlasy rozhádžeme medzi desiatky strán, ktoré sa ako huby po výdatnom daždi vynorili tesne pred voľbami.