Profesionálny šport a predovšetkým futbal poriadne zmenil svoj charakter. Ešte nie tak dávno si v jeho kolíske ani nevedeli predstaviť, že za anglické kluby budú hrať cudzinci a to dokonca nie bielej pleti. Nakoniec, ani tí najväčší optimisti pred takým polstoročím ani nesnívali o tom, že za prielivom La Manche budú na svoj „chlieb" zarábať aj poprední slovenskí futbalisti. Zároveň sa už nikto nečuduje tomu, že po slovenských trávnikoch behajú hráči zo zahraničia, často z exotických krajín. Niekto si síce môže myslieť, že peniaze, za ktoré ich kluby doslova kúpili, mohli investovať do výchovy domácich talentov, ale v každom prípade hráči z cudziny oživili náš slovenský futbal, ktorý už roky zápasí s malou diváckou návštevnosťou. V bratislavskom Slovane donedávna pôsobil Karim Guédé, vynikajúci hráč tmavej pleti z afrického Toga. Stal sa miláčikom fanúšikov a čo je ešte dôležitejšie – získal si aj dôveru svojho klubového a zároveň reprezentačného trénera Vladimíra Weissa. Najmä jeho zásluhou Guédé získal v minulom roku štátne občianstvo Slovenskej republiky a onedlho na to nastúpil ako naturalizovaný Slovák za reprezentáciu SR. Bolo to v auguste minulého roku v priateľskom medzištátnom stretnutí proti Rakúsku. Africký hráč neskrýval obrovskú radosť z dôvery, ktorú mu dal nielen jeho tréner, ale predovšetkým náš štát. Veď získať slovenské občianstvo nie je také jednoduché a mnohí žiadatelia ho nedostali ani za celé desaťročia. Darmo, Slovenská republika je v tomto smere známa ako konzervatívna krajina, teda pomerne skúpa na udeľovanie svojho občianstva a to bez ohľadu na to, či prevahu vo vláde majú pravičiari, alebo ľavica. Sme už raz takí. K cudzincom sa správame s patričnou úctou a pohostinnosťou, ale keď už ide o udelenie všetkých občianskych práv tým, ktorí sa zhodou rôznych okolností a náhod ocitnú na Slovensku a prežijú tu niekoľko rokov, vieme byť aj patrične ostražití.

Karim Guédé sa teda stal občanom SR a zdalo sa, že v Slovane bude hrávať ešte dlhé roky a pokiaľ si udrží skvelú formu, tak aj v slovenskej reprezentácii. Koncom minulého roku však vedenie Slovana a najmä trénera V.Weissa nepríjemne prekvapilo jeho rozhodnutie odísť hrať do Nemecka. Bez toho, aby to oznámil svojmu slovenskému klubu. Našťastie, v európskom futbale existujú určité pravidlá a tak sa Karim musel „vykúpiť“ . Ešte predtým, kedy sa ešte predpokladalo, že prestup bude až v lete, ho tréner Weiss bez milosti poslal do rezervy Slovana. Nakoniec k dohode predsa len došlo a africký futbalista ja už v SRN. Prečo tejto i keď určite zaujímavej udalosti venujeme toľko priestoru? Lebo keď nie samotný Guédé, tak určite jeho agent, to mal veľmi dobre premyslené. Karim mohol - už ako občan členskej krajiny EÚ – veľmi ľahko odcestovať do Nemecka a k zamestnaniu sa v bundesligovom klube nepotrebuje pracovné povolenie. Čo však bude s jeho pôsobením v slovenskej futbalovej reprezentácii – to je asi vo hviezdach. Pokiaľ ju vedie tréner Weiss tak ten po tomto sklamaní už s najväčšou pravdepodobnosťou už o jeho štart neprejaví záujem. Jeho nástupca, bez ohľadu na to, kto ním bude, asi tiež nie. Samotný Guédé je už ďaleko od našich hraníc a „Slovákom“ zostane iba dovtedy, pokiaľ bude môcť využívať výhody majiteľa slovenského pasu...
Tento prípad je veľmi poučný. Predovšetkým preto, lebo športové zväzy a kluby neraz žiadali, aby športovci /predovšetkým z krajín bývalého ZSSR/ dostali čím skôr naše občianstvo, len aby nás mohli reprezentovať na olympijských hrách či svetových a európskych šampionátoch. „Dajte im naše pasy, veď sú to predsa kandidáti na medaily,“ ozýva sa zo strany našich funkcionárov. Celá záležitosť má však niekoľko problémov: samotný etický – či si Slovensko potrebuje vo svete robiť reklamu práve takýmto spôsobom a potom je tu ešte ďalší – takýto športovec, ktorý často ani nežije v SR /!/ k nej nikdy nič necíti: dostane možno zaujímavejšiu ponuku a slovenské občianstvo bez najmenších výčitiek svedomia vymení za iné, teda momentálne výhodnejšie. Povedzme, že Nasťa Kuzminová je tá svetlá výnimka. Ale aj ona sa ešte skôr než prišla na Slovensko zaujímala o možnosť reprezentovať Bulharsko. Urobila pre nás však toľko, že túto „epizódku“ jej už nikto nepripomína. Dôležité je, že u nás je už skutočne doma a Slovenskú republiku chce ešte dlho vzorne a úspešne reprezentovať. Boli však aj také prípady, že zápasníci z Kaukaza chceli za pomoci našich funkcionárov získať občianstvo SR a pritom na Slovensku ani nikdy neboli... Nuž, v takýchto prípadoch je každý komentár zbytočný.
Slovensko môže a má poskytnúť trvalý pobyt tým cudzincom, ktorí si to naozaj zaslúžia. Bez ohľadu na to, či sú vynikajúci športovci, umelci, alebo vedci. Musia to však byť ľudia, ktorí Slovensko vo svojich srdciach považujú za svoj už trvalý a jediný domov. Nemusia byť pritom ani slávni, ani úspešní.