Významný slovenský esejista a prozaik Ján Tužinský v dňoch životného jubilea

„Azda som tu predsa bol...“, povedal v dňoch svojho jubilea /29.marca 1951/ spisovateľ, viacnásobný dlhoročný predseda najstaršej spisovateľskej organizácie na Slovensku – Spolku slovenských spisovateľov, muž z politickou, poslaneckou ako aj manažérskou skúsenosťou vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu /1994 – 1997/, Ján TUŽINSKÝ.
Vedenie Únie slovenských novinárov sa pripája k početným gratulantom so slovami uznania a želania mnohého zdravia a tvorivej vytrvalosti majstrovi Jánovi Tužinskému. Nielen ako čitatelia, ale aj ako účastníci stretnutí s Jánom Tužinským si ceníme jeho široký rozhľad v politike kultúry a kultúre politiky, schopnosť jednoznačnosti v zložitých a chaotických časoch, jasnosti hodnotiacich úsudkov a slov – a najmä stanovísk. Takého poznáme predsedu SSS J. Tužinského zo stretnutí s členskou základňou únie. Patrí k plejáde tých výnimočných osobností s výnimočnými témami, ktoré rozšírili obzor členom únie a najmä podnietili ich aktivitu a formovali ich postoje. Preto mu patria slová uznania a vďaky.
Únia so súhlasnou podporou uvítala prípravu rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera udeliť spisovateľovi Jánovi Tužinskému vysoké štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra za „vytvorenie umelecky pôsobivých, sociálne vnímavých a tvarovo pozoruhodných literárnych diel reflektujúcich kľúčové pohyby slovenskej spoločnosti a bytostné otázky moderného človeka“.
Únia vždy aktívne podporovala a propagovala postoje Jána Tužinského a v priebehu rokov vývoj jeho kulturologickej a autorskej osobnosti o to väčšmi, že výnimočné je nielen vyznamenanie udelené prezidentom, ale výnimočnou je práve tvorba autora a jeho tvorivá premena na výrazného esejistu, výnimočného a ojedinelého v slovenskom prostredí a literárnej tvorbe a pozoruhodného v bližšom stredoeurópskom literárnom prostredí.
Vedenie únie ako aj bratislavská a prešovská redakcia webu www.slovenskyrozhlad.sk zároveň upozorňuje na dvojčíslo Literárneho týždenníka z 23.marca 2011, ktoré obsahuje viacero textov zasadzujúcich osobnosť a dielo Jána Tužinského do širšieho literárneho a medzinárodného kontextu. Milan Blahynka v úvahe Básnik všech ponižovaných píše o Tužinskom ako autorovi „milujúcom Dostojevského“, konštatuje, že Tužinského inšpirovali postavy z románu Urazení a ponížení, významný moravský autor a vysokoškolský učiteľ Blahynka si kladie vonkoncom nie rečnícku otázku: inšpirovali Dostojevského Běsy / v slovenskom preklade Diablom posadnutí/, myslel na to Tužinský už v čase, keď písal Život na zbesnenie?
K tvorbe Jána Tužinského sa vyslovuje aj český autor Karel Sýs, súvislosti vydania románu Biliard na streche v preklade do bulharčiny rozoberá text Eleny Alekovej, literárny vedec, znalec ruskej literatúry a rozsiahleho sveta ruskej literárnej kritiky a esejistiky prof. A. Červenák charakterizuje J. Tužinského ako „hĺbavého a vynaliezavého epika, tvorivého a znepokojujúceho mysliteľa, aktuálneho a dotieravého publicistu, koncepčného organizátora slovenskej kultúry a literatúry“. Ľudskú tvár, tvorivé znepokojovanie a napätie, ako aj spomienky na zaniknutý svet detstva pri Zlatých Moravciach približuje v umne vedenom rozhovore český básnik Michal Černík. Černíkové otázky prinášajú do našej publicistiky, „rozhovorológie“ kus vycibrinej českej skúsenosti s týmto žánrom, skúsenosti, ktorá je u nás takmer úplne prekrytá komerčnosťou rozhovorov „celebrít“. Práve preto sa oddá celý rozhovor s Jánom Tužinským prečítať v úplnosti. Napokon je to ojedinelé jubileum, opakovať sa už nič nebude, ako autor skromne dodáva“ azda som tu predsa len bol.....“ako odkaz zmyslu žitia, nepoddávania sa, vôle k novým textom a novým slovám.....