Týždenník Der Spiegel si kladie otázku ako sa mohla veľká myšlienka zmeniť na nebezpečenstvo pre Európu. Na titulnej strane je vyobrazené euro ako tikajúca časovaná bomba – ibe niekoľko minúť pred dvanástou. Redakcia nechce naháňať strach, iba konštatuje, že euro sa dostalo do existenčnej krízy – a že toto nebezpečenstvo bolo známe. Cituje slová svojho zakladateľa a majiteľa Rudolfa Augsteina, ktorý v roku 1996 napísal a to štyri roky po podpísaní Zmluvu v Maastrichte, ktorá dala základné obrysy novej meny: Maastrichtská zmluva je dobrodružstvo s neurčitým koncom – tak to bolo a atk to zostáva. To bolo v roku 1996. Teraz to vyzerá, ako keby to bolo proroctvo a R. Augstein mal pravdu. Záchranné dáždniky nemôžu byť dostatočne veľké, aby prekryli všetky problémy, nielen, ktoré eurozóna má, ale najmä tie konštrukčné chyby dohody o eure, ktoré táto kríza odhalila. Preto sa skupina redaktorov vybrala do na rozhovory do Berlína, Bruselu, Atén a inde, aby so zodpovednými za euro hovorili, aby hovorili s ekonómami práve tak ako aj so špekulantmi. Hľadali odpoveď na otázku prečo európske dobrodružstvo vyústilo do orgií zadlžovania a zistili: Idea vytvoril spoločnú menu euro bola vizionárska, avšak dostala sa do rúk politikov, ktorí ju krátkozrako zneužili“. V rozsiahlej stati, ktorej sa ešte budeme venovať, kolektív autorov týždenníka Der Spiegel konštatuje, že grécka dráma naplno odhalila prečo sa euro stalo najnebezpečnejšou menou na svete – lebo nemá základy a nemá vedenie a je postavené na zadlžovaní a podvodoch. Tak sa dobrá myšlienka zmenila na tragédiu, lebo inak by sa nemohlo stať, že dlhy jedného malé štátu, malej ekonomiky otrasú celým kontinentom.