V každom demokratickom štáte má parlament najvýznamnejšie postavenie v celkom mechanizme riadenia spoločnosti a jej perspektívach. Ako vnímate celkovú činnosť a procesy rozhodovania aj prijímania zákonov Národnou radou SR v terajšej etape?
Je mi ľúto, že to musím skonštatovať, ale v parlamente dnes vládne chaos. Vedenie parlamentu nezvláda svoju funkciu po legislatívnej, morálnej ani organizačnej stránke. Dnes v parlamente nikto dopredu nevie, či otvorí rozpravu ten alebo onen; ohľadom čoho ju otvorí; či sa daň na pivo zníži preto, lebo niekto vypije dve pivá na klube, alebo nie; nikto vlastne nevie, čo sa stane s takými vecami ako je voľba generálneho prokurátora a čo za tým všetko je. Národná rada sa ocitla v ťažkej kríze a obávam sa, že to bude len horšie. Čo je však najsmutnejšie, dnes sme po prvýkrát od roku 1989 svedkami neuveriteľného lámania a zneužívania moci. Vidíme to v kauze zmeny voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Napriek tomu, že v parlamente dnes vláda disponuje väčšinou len štyroch hlasov, bezprecedentne vstupuje do základných demokratických princípov, ktoré predtým nikdy nikto ani len náznakom nespochybnil. A opakujem: to sa bavíme o veľmi krehkej väčšine veľmi krehkého zlepenca, ktorý dennodenne preukazuje ani obsahovo, ani formálne a organizačne nie je schopný zvládnuť fungovanie tak závažnej inštitúcie ako je parlament Slovenskej republiky.

Dôvera občanov k zákonodarnému zboru začala klesať. V čom sú hlavné príčiny tejto nelichotivej situácie?
Vždy som tvrdil, že parlament je z hľadiska dôveryhodnosti v nevďačnej pozícii, pretože je ťažké obľúbiť si inštitúciu, v ktorej neustále prebieha konflikt. Pritom k parlamentu hodnotový konflikt nerozlučne patrí a je to tak v každej demokracii. To nevidím ako problém. Dôveryhodnosť parlamentu klesá z iných príčin. Problém je, že sa nedodržiavajú ani len elementárne pravidlá hry zvanej demokracia. Som za to, aby sme v parlamente viedli hodnotový politický zápas, ale nemôžem akceptovať, aby niekto menil pravidlá tohto zápasu uprostred hry iba preto, aby si mohol zvoliť svojich ľudí na miesta, na aké potrebuje. Základné pravidlá sa musia dodržiavať. Musia sa plniť predvolebné sľuby. Musia sa rešpektovať ústavné tradície. Musí sa akceptovať základný rozdiel medzi tým, čo by som nazval exekutívnosť a tým, čomu sa hovorí reprezentatívnosť. Práve v tom je tá najväčšia dilema, ktorú riešia demokratické parlamenty celé desaťročia. Ide o otázku, ako zabezpečiť rovnováhu medzi elementárnou podstatou fungovania moci, ktorou je parlamentná väčšina a jej dôvera pre výkon programu a výkon moci a medzi reprezentatívnosťou ako základom fungovania demokratických systémov, kedy každý občan, ktorý do parlamentu pošle kohokoľvek za podmienok stanovených ústavou a zákonom, má právo, aby jeho názor bol reprezentovaný, aby mal možnosť podieľať sa, ak nie na výkone moci, tak aspoň na kontrole moci. Nepochopenie tohto elementárneho princípu dnes vládnu koalíciu dovádza do situácie, v ktorej sme aj dnes, že niekto môže vôbec prísť s takým obludným návrhom ako je zmena voľby generálneho prokurátora z tajnej na voľbu verejnú. Skrátka, dnes sa už na Slovensku nerešpektuje nič a na povrch sa derú nebezpečné totalitné tendencie.

Úroveň jednotlivých rokovaní, politickú kultúru a kvalitu prijímaných návrhov zákonov môže mierou vrchovatou ovplyvňovať predseda parlamentu. Darí sa Richardovi Sulíkovi udržiavať kvalitu a štandard našej demokracie?
Nechcem byť osobný, ale povedzme si úprimne, že Richard Sulík sa doposiaľ v politike nemá príliš čím chváliť. Kultúrno-liberálne témy, o ktorých hovoril pred voľbami, pár dní po voľbách sabotoval. Odignoroval aj vlastné referendum, keď ani len neposlal kandidáta do ústrednej komisie. Od prvého dňa má problém urobiť si poriadok vo vlastnom klube, až napokon začal vylučovať poslancov z klubu SaS za iné názory. V kancelárii národnej rady najskôr vyrábal spolitizované komisie proti soche Svätopluka, potom sa pustil do politických čistiek a nakoniec prijal desiatky rozhodnutí, ktorými škodí zamestnancom aj inštitúcii. Utrpel jeho obraz manažéra aj demokrata. Utrpel aj jeho vyumelkovaný obraz čistého a transparentného politika, keď si ho dobehla minulosť z čias, keď šéfoval jednej bratislavskej mestskej firme. Čo sa týka jeho pôsobenia na poste predsedu parlamentu, ľudia si môžu urobiť vlastný názor. Pravda je, že všeličo by sa dalo odpustiť, ale čo je najhoršie, dnes už vládna koalícia útočí aj na samotnú podstatu demokracie. Môžeme debatovať o tom, či predseda NR SR môže vyhodiť poslanca zo sály, či môže zavrieť parlamentný bufet, či vyhodí z práce všetkých šoférov alebo či kúpi pre podpredsedov parlamentu namiesto audín malé autíčka Daewoo Tico, ale nemôžeme debatovať o takých elementárnych veciach, ako je útok na deľbu štátnej moci, na tajnú voľbu, na základné demokratické princípy.

Národná rada SR bola v rokoch 2006 – 2010, keď ste boli jej predsedom pomerne dôveryhodnou nie len na domácej scéne, ale aj v zahraničí, čo k tomu prispelo?
Parlamentná diplomacia bola jednou z mojich najväčších priorít a v tejto oblasti sa urobilo v rokoch 2006 až 2010 nesmierne množstvo práce. Hostili sme konferenciu predsedov parlamentov EÚ a vďaka nám bol prijatý tzv. bratislavský mechanizmus, ktorý sa v európskych inštitúciách dodnes využíva. Aktívne sme rokovali s maďarským parlamentom, viedli sme hlboký dialóg v rámci V-4 a vďaka košickej rezolúcii sme vyvinuli účinný tlak na Európsku komisiu pri našom vstupe do Schengenu. Národná rada Slovenskej republiky dôstojne reprezentovala Slovensko a bránila naše národno-štátne záujmy. Dnes sa situácia dramaticky zmenila. Slovensko sa odmietlo podieľať na európskej solidarite v kauze Grécko. Zrušilo sa miesto stáleho zástupcu NR SR v Európskom parlamente. Predseda slovenského parlamentu Sulík nazval predsedu Európskej komisie marxistom-leninistom, európskych lídrov označil za nezodpovedných zradcov, napísal absurdný blog proti spoločnej európskej mene a označil Európsku úniu za „čistý socializmus“. Ako nedávno napísal Financial Times, Slovensko sa stalo tŕňom v päte Európskej únie. Náš obraz dôveryhodných a zodpovedných partnerov sa rozplynul za niekoľko mesiacov novej vlády a mne je to osobne veľmi ľúto, keď viem, ako dlho sme tento obraz budovali a aké dôležité je, aby nás partneri v EÚ rešpektovali.

Národná rada SR zorganizovala Konferenciu predsedov parlamentov členských krajín EÚ, ktorá sa konala v dňoch 24. – 27. mája 2007 v Bratislave. Na spomínanej konferencii ste okrem iného povedali: „Hľadajme cesty a konajme všetko preto, čo nás spája na ceste dopredu a nie to, čo ich rozdeľuje.“ Čo by ste v tejto súvislosti odkázali naším terajším koaličným poslancom?
Áno, citoval som v tejto súvislosti Alexandra Dubčeka, ktorý tieto slová smeroval k európskym národom, aby našli cestu k spolupráci a k zjednotenej Európe. Na tento odkaz by nemali zabúdať ani predstavitelia novej vlády, ktorí trestuhodne hazardujú s našim postavením v Európskej únii. Stačí aktuálny príklad pre lepšiu ilustráciu. Začiatkom apríla prebehla v Bruseli tohtoročná konferencia predsedov parlamentov, na ktorú sa, pokiaľ viem, slovenský predseda parlamentu ani len neunúval dôjsť. Aký kontrast s rokom 2007, kedy sme v Bratislave túto významnú konferenciu hostili! To len svedčí o vzťahu novej vlády k Európe. Nič im nie je sväté. Ani naše európske záväzky, ani ich vlastné predvolebné sľuby, ani základné demokratické pravidlá hry. Donedávna na Slovensku platilo, že hoci majú stredopraví a stredoľaví politici rozdielne názory na to, ako spravovať krajinu, základné pravidlá hry sa za každých okolností rešpektovali. Vždy sme viedli hlboké polemiky o tom, aké ekonomické a sociálne reformy je potrebné prijať. Líšili sme sa aj v mnohých kultúrnych a hodnotových otázkach. Dve veci však až doposiaľ ostali plne rešpektované. Po prvé, nikto nikdy nespochybňoval základné ústavné a demokratické princípy, deľbu moci a nezávislosť súdnictva a prokuratúry. Po druhé, nikto nikdy nespochybňoval naše európske smerovanie. Žiaľ, dnes už neplatí ani jeden z týchto fundamentov, a preto ostáva len dúfať, že vládna koalícia sa čím skôr spamätá a prestane so svojou „revolučno-jakobínskou“ politikou, ktorá nepozná žiadne limity ani kompromisy.

Počas vášho pôsobenia na poste predsedu ste sa evidentne usilovali presadzovať demokratické princípy, a hľadali ste spoločné postupy pri riešení problémov s opozíciou. Rešpektovali ste užitočné a potrebné návrhy z radov vašich oponentov. Nemáte pocit, že dnes je všetko úplne ináč?
Poviem vám to takto. Dnes sa dejú také veci, že keby som si ja počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu národnej rady dovolil len milióntinu z toho, čo dnes robí vládna koalícia z hľadiska lámania demokratických procedúr, zneužívania ústavy, zneužívania rokovacieho poriadku, tak naozaj netuším, čo by zo mňa urobili médiá, akého anti-demokratta, akého nepriateľa občianskej spoločnosti a nepriateľa ľudu. Ale nová vláda, tá môže všetko. Pretože má svoj „vyšší princíp mravný“, ako som to nazval nedávno v pléne národnej rady. Títo ľudia môžu v mene „vyššieho princípu mravného“ robiť všetko, pretože oni majú „ušľachtilý“ cieľ zlikvidovať sociálnu demokraciu na Slovensku. A preto môžu lámať ústavu, lámať rokovací poriadok, zneužívať súdy, zneužívať prokuratúru, zneužívať políciu, odpočúvať poslancov, nasadzovať SIS-ku, to všetko je úplne v poriadku. Akoby sa zabúdalo, že dnes nie je rok 1941 ani rok 1988. Sme v roku 2011, sme členom Európskej únie. Sociálna demokracia dostala Slovensko do Schengenu, sociálna demokracia dostala Slovensko do elitného klubu eurozóny a žiadny z našich partnerov, či už euroatlantických alebo európskych, ani raz nevzniesol ani len elementárnu výhradu proti tomu, že by sme snáď prekračovali akékoľvek rámce štandardných prístupov z hľadiska riešenia sociálnodemokratického programu. A za tento náš program budeme aj ďalej bojovať, či sa to niekomu páči alebo nie. Môžu nás prenasledovať, odpočúvať, nasadzovať na nás SIS-ku, čokoľvek, no my ľuďom budeme ponúkať alternatívu v podobe silného sociálneho štátu, stability a obhajoby národno-štátnych záujmov. Keď už nič iné, tak si len uvedomme, že zatiaľ čo Viktor Orbán dnes v Maďarsku disponuje najsilnejšou možnou vládou, ktorá sa opiera o ústavnú väčšinu a cieľavedome presadzuje svoju veľkomaďarskú politiku, Slovensko má aktuálne najslabšiu a najmenej stabilnú vládu od roku 1993. Za takýchto okolností je Slovensko veľmi zraniteľné nielen z hľadiska sociálnych a ekonomických vecí, ale aj z hľadiska našich štátnych záujmov.

Po voľbách v roku 2010 terajšia koalícia začala hovoriť o novej politickej kultúre, o slušnosti, vzájomnej dôvere, o rešpektovaní názorov, politických protivníkov, ale aj o etike. Čo z týchto sľubov pani Radičovej, pánov Dzurindu, Sulíka, Bugára a najmä Figeľa sa premietlo do života a práce Národnej rady?
Vláda Ivety Radičovej porušila všetky sľuby, ktoré dala svojim voličom pred voľbami a netýka sa to len národnej rady, ale celého ich programu. Začalo sa to kotrmelcami s voľbou generálneho prokurátora, hľadaním Judášov a zradcov, netransparentnými dohodami v koalícii, účelovými zmenami pravidiel hry, valcom väčšiny v parlamente, vulgárnymi parlamentnými útokmi voči opozícii; končí to aktuálnou reformou ministerky spravodlivosti a škandálmi o odpočúvaní poslancov. Mýtus o “veľkých demokratoch“ sa rozpadol ako domček z karát. Podobne je to aj s ďalšími mýtami slovenskej pravice. Mýtus o odbornosti a kompetentnosti pravice sa zrútil hneď po uverejnení politických nominácií na ministrov. Mýtus o horlivých bojovníkoch s korupciou a klientelizmom sa ukázal ako chabý pokus o vtip, keď sa prevalili také kauzy, ako „hayekovci“, rozdávanie bytov v Starom meste, odmeny v teplárňach, naposledy škandalózny prenájom budovy, ktorú vlastní okresný predseda SDKÚ a mohol by som takto pokračovať veľmi dlho. Ako posledný padol mýtus o pravicových stranách ako ochrancoch strednej triedy. Spomínate si, ako sa slovenská pravica oháňala pred voľbami strednou triedou a znižovaním daní a odvodov? Namiesto toho zvýšili daň z pridanej hodnoty a zapríčinili dramatické zdražovanie. A teraz sa sústredili na zamestnancov, ktorým idú zdecimovať zákonník práce a na malých podnikateľov, ktorým idú uberať všetky výhody, aké doposiaľ mali. V rozpore s predvolebnými sľubmi idú proti tým najslabším nielen v okruhu zamestnancov, ale aj v okruhu podnikateľov. Útočia na živnostníkov, útočia na študentov, útočia na vedcov. Nestavajú diaľnice, nebojujú s korupciou, nevedia zabezpečiť zamestnanosť ani ekonomický rast. Neplatí nič z toho, čo pravica sľubovala svojim voličom. Dnes je nad slnko jasnejšie, že pred rokom sa na Slovensku udial gigantický volebný podvod a dennodenne sa to ukazuje aj v národnej rade.