Posledné týždne po páde vládneho pravicového zlepenca vychádzajú na povrch prvé škody, ktoré dokázali nezodpovední politici napáchať za krátku dobu. Bola však dosť dlhá na to, aby nová vláda vrátila politike dôveru, novinárom česť a zahraničiu dôveru voči Slovenskej republike.

Exminister Ľubomír Galko viackrát zaujal neprofesionalitou. Nielenže otvorene kritizoval a urážal vládnych partnerov, ale ako nový minister musel čeliť kritike premiérky voči svojím chabým jazykovým znalostiam. Namiesto toho, aby sklopil uši a doučil sa angličtinu, míňal čas na špicľovanie. Odpočúval novinárov, politikov, podriadených a partnerov. To nemá obdobu, nakoľko Sas sa profilovala ako nová strana s novými metódami. Čo z toho je pravda? Je to síce nová strana, ale dynamicky dokázala využívať praktiky, aké boli vlastné štátnej bezpečnosti pred viac ako dvadsiatimi rokmi. S Galkom sa už od vzniku vlády spájali podozrenia. Manažér obchodného reťazca nemal guráž viesť rezort obrany štátu a ochrany národnoštátnych záujmov. Mal odvahu, ktorá v jeho prípade pramení z neznalosti vecí. Riskoval tak meno Slovenskej republiky a ohrozoval plnoprávne členstvo v kľúčovom partnerskom zväzku – v Severoatlantickej aliancii. Je zarážajúce, že občan Galko po svojej rezignácii. Po tom, čo na povrch vyplávali jeho nechutné praktiky odpočúvať novinárov mal drzosť naďalej chodiť na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Ako je možné, že občan mal prístup k utajovaným skutočnostiam? Ako je možné, že ho na vrátnici neotočili opačne smerom k dverám? Aj toto svedčí o nemohúcnosti pravicovej vlády držať opraty ministerstiev pevne v rukách. Na toto by mali voliči myslieť v marcových parlamentných voľbách, kedy im strany budú ponúkať svojich kandidátov na poslancov parlamentu. Jedná vec je zoznam kandidátov a úplne iná, mnoho dôležitejšia sú kvalitatívne a osobnostné parametre kandidátov. Sloboda a solidarita je už raz taká. Jedno hovorí a úplne opačne koná. V neprospech Slovenska a jeho občanov.