Výročná tlačová konferencia ministra Jozefa Mihála bola prejavom zúfalstva z vlastnej neschopnosti riešiť kľúčové problémy rezortu. Je trápne, že iba tri týždne po tom, čo Ústredie práce zverejnilo údaje o rastúcej nezamestnanosti ich minister na svojej tlačovke zatajil. Nezamestnanosť je v porovnaní s vlaňajškom vyššia v každom mesiaci od začiatku tohto roka. Dokonca mesiac čo mesiac je medziročný rozdiel nezamestnanosti čoraz väčší a väčší. Minister doslova klamal o tisícoch prepustených a zatajil, ako netransparentne platí rezort svojich nových ľudí.

Podľa oficiálnych údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v júni narástol počet nezamestnaných i celková miera nezamestnanosti nielen oproti máju, ale aj oproti júnu minulého roka. A to napriek faktu, že na úrady práce prihlásilo o 5% menej čerstvých absolventov škôl ako pred rokom. Hoci ministerstvo má z eurofondov k dispozícii vyše 18 mil. € na tzv. absolventskú prax, nedokáže využiť ani tento nástroj na zamestnávanie mladých ľudí aspoň na úrovni minulého roka. Dnes je na absolventskej praxi o 1500 mladých menej ako v júni 2010.
Úrady práce našli zamestnanie výrazne menšiemu počtu ľudí, ako vlani (7 184 a 6 695 teraz), hoci evidujú viac voľných miest (o 34%) – to je výsledok prepúšťania skúsených pracovníkov a politických čistiek na úradoch. A tiež zastavenia rekvalifikácií a iných vzdelávacích činností – podľa štatistiky ÚPSVaR sa v júni rekvalifikovalo na celom Slovensku z takmer 400-tis. nezamestnaných len 68 ľudí!!! Aj tí si rekvalifikácie platia sami, lebo nové vedenie rezortu ihneď po nástupe zastavilo všetky rekvalifikácie na úradoch práce ako neefektívne! Pritom voľné sú najmä miesta pre remeselníkov, kvalifikovaných robotníkov, krajčírov, zváračov, murárov či zamestnancov obsluhujúcich obrábacie stroje a rekvalifikácia na túto prácu nie je náročná ani časovo, ani vedomostne, ani finančne.

Napriek tomu, že malo ísť o odpočet činnosti, väčšinou minister hovoril o tom, čo jeho rezort pripravuje a plánuje. Okrem protipovodňových opatrení v oblasti zamestnanosti totiž neurobil nič. Projekt obnovy hradov dal prácu 50 ľuďom a aj ten platí ÚPSVaR na dlh, lebo v rozpočte naň nemá peniaze a za rok nebol schopný pripraviť žiadosť o grant z eurofondov. Podpora profesionálnych rodičov či asistentov v školách je správny zámer, ale vyžaduje si ľudí s kvalifikáciou, osobnými predpokladmi a skúsenosťami – výchove detí sa predsa nemôže venovať hocikto len preto, lebo je v evidencii úradu práce.
Úbohou lžou ministra Mihála je spájanie nových pracovných miest v automobilkách s novelou Zákonníka práce. Automobilky ohlásili svoje nové investície zväčša ešte za minulej vlády, niektoré boli ohlásené za osobnej prítomnosti vtedajšieho premiéra Roberta Fica. A ak má minister výhrady voči vianočnému príspevku k dôchodkom, prečo vlani nepodporil poslanecký návrh Smeru na systémové riešenie – zavedenie 13. dôchodku? Odvolávanie sa na zlú situáciu zariadení sociálnych služieb je zbabelosť – spomínaných ca. 70 mil. € by aj tak nestačilo a minister opäť ukázal, že jeho zámerom je brať najchudobnejším a bezbranným. Úsilie J. Mihála stavať proti sebe najchudobnejších dôchodcov a klientov DSS je odsúdeniahodný hyenizmus.

Ak chce minister Mihál na niekom šetriť, nech šetrí na svojich najbližších. Na TK sa síce pochválil znížením počtu zamestnancov ministerstva, ale už nehovoril o tom, koľkých ľudí si platí externými formami. Prepustenie tisícov ľudí je vyslovená lož, ak nerátame politické čistky a ľudí, ktorých nahradili noví nominanti. Príkladom Mihálovho „šetrenia“ sú dohody o pracovnej činnosti priamo na jeho úrade z júla 2010 s hodinou odmenou až do 250 €! Alebo príkazná zmluva na ÚPSVaR č. 25/KGR/2011, ktorá jedinému človeku umožňuje do konca roka 2014 zarábať vyše 6.000 € mesačne (celkovo 261.609,60 €) !!!!