Protest lekárov sa ukazuje ako katalyzátor viacerých procesov. Vladimír Mečiar jednoznačne dokladuje, že im nejde o platy, ale o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v čase, keď ju ľudia potrebujú. Nie až vtedy, ak im to umožnia stanovené limity zdravotných poisťovní. Ale lekársky protest rezonuje aj v ďalších oblastiach. K tým najdôležitejším patrí náprava zlého ústavného riešenia, k akému došlo po vyslovení nedôvery vlády Ivety Radičovej. Ukázalo sa totiž, že odloženie transformácie nemocníc na novú vládu nie je to isté, ako jej zastavenie, čo lekári striktne požadujú. A v ústavných kompetenciách nedokáže prezident nájsť záruku, že sa v premene nemocníc na akciové spoločnosti nebude pokračovať aj po nadchádzajúcich voľbách. Na to by muselo dôjsť k dohode v parlamente, za čo poslanci zjavne nechcú momentálne zahlasovať.

Chýbajú ústavné páky, aby k niečomu takému vôbec v parlamente mohlo prísť. A tak sú za to na vine tie politické strany, ktoré takéto ústavné pomery u nás zaviedli. Nevyriešenosť premeny nemocníc brzdí lekárov, aby zrušili svoj protest a na druhej strane naráža na finančné vyrovnanie dlhov zdravotníckych zariadení, na ktoré odchádzajúca vláda už uvoľnila 306 miliónov eur. A teraz tieto prostriedky chce odchádzajúci minister financií späť do štátnej kasy. Ivan Mikloš argumentuje, že ak nepríde k transformácií nemocníc, potom sa tieto prostriedky nemôžu na oddlženie vraj použiť, lebo by to EÚ mohla považovať za nepovolenú štátnu pomoc. Dopredu sa tu teda straší rozhodnutím Bruselu, ktoré ešte ani nepadlo. Navyše, takýto Miklošov postoj má znaky špekulantstva. Veď transformácia nemocníc nebola zrušená, iba odložená na novú vládu. Prečo chce teraz riešiť návrat prostriedkov, ktoré už boli vyplatené?

Ide o pomstu odchádzajúcej vlády? Otázka je aj taká, či má vôbec poverená vláda, ktorá má okresané kompetencie právo vôbec o niečom takom rozhodovať? Alebo chce transformáciu nahradiť Mikloš exekúciou? Lebo nemocnice sa pre dlhy môžu dostať aj na bubon. Čiže Mikloš chce transformáciu nemocníc, aj keď je zastavená iným spôsobom? Tak sa zdá, že zo strany odchádzajúceho povereného ministra financií ide o nátlový psychologický efekt, ktorý zaváňa snahou o vydieranie. Vydieranie v tej podobe, akoby lekári mali teraz vo svojom proteste prestať a súhlasiť so znížením zdravotnej starostlivosti pre ľudí, inak budú prostriedky na oddlženie nemocníc chápané ako pôžička a teda sa budú musieť vrátiť. Ak by však na tom trvali, tak sa nemocnice zmenia aj tak inou cestou? Je to možné chápať ako vydieranie v priamom prenose.