V období príprav na francúzsky štátny sviatok, ktorý je, ako všetci vieme 14. Júla, v deň výročia pádu BaSITILY, Koncom júna (28.6.) 2011 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Francúzskej republiky v Slovenskej republike Jean-Marie Bruno, vo svojej rezidencii v Bratislave, odovzdal vysoké štátne vyznamenanie „Rytier Národného radu za zásluhy“, Vítovi Suchému. Na otázku aké je to vyznamenanie nám Vít Suchý, zaslúžilý člen Únie slovenských novinárov povedal:
Národný rad za zásluhy je v poradí štvrtým najvyšším vyznamenaním Francúzskej republiky, po radu Čestnej légii, radu Oslobodenia (od roku 1945 sa už neudeľuje) a Vojenskej medaily. Toto vyznamenanie zriadil prezident republiky generál Charles de Gaulle svojim dekrétom z 3. decembra 1963. Udeľuje sa Francúzom i cudzincom, hlavne ako ocenenie výrazných zásluh dosiahnutých v štátnej a verejnej správe civilným i vojenským osobám, ale aj predstaviteľom súkromného sektoru.
Má tri hodnosti: - rytier, dôstojník a komandér (veliteľ) ako i dve vysoké hodnosti: - veľkodôstojník a veľkokríž.
Francúzsko - slovenská dohoda o spolupráci sa zrodila už v roku 1993 - teda na začiatku samostatného jestvovania Ślovenskej republiky - boli ste pri tom, francúzska strana to tento rok ocenila: čo bolo vtedy najdôležitejšie ?
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a jej armády 1.1.1993 som z Prahy prešiel na ministerstvo obrany v Bratislave. Hlavnou náplňou mojej činnosti sa stala dvojstranná vojenská spolupráca s Francúzskom a tlmočenie, ale i preklady hlavne bohatej korešpondencie a dokumentov. Moja činnosť sa v roku 1993 konkretizovala do podpisu prvej dvojstrannej dohody v oblasti vojenskej spolupráce, ktorá sa stala základom, tým ďalším, ktoré až doposiaľ nasledovali. Nadväzoval som vtedy na to na čom som sa od konca roku 1990 v tomto smere podieľal v rámci armády federálneho štátu : Bola to výhoda, pretože som mal veľmi dobré osobné styky so vtedajšími najvyššími predstaviteľmi francúzskeho rezortu obrany civilnými i vojenskými osobnosťami. Okrem oficiálnych návštev uvedená dohoda pokrývala vysielanie našich dôstojníkov do vysokých vojenských, ale aj štábnych škôl, odborné zdokonaľovacie kurzy i vzájomné výmeny personálu u útvaroch pozemného vojska a letectva, no a samozrejme jazykové zdokonaľovacie školenia. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie prospešné pre obidve strany. Už vtedy bola táto moja aktivita ocenená francúzskym ministrom obrany, ktorý mi udelil Striebornú medailu Národnej obrany“. Teraz mi rad udelil prezident Francúzskej republiky Nicolas Sarkozy na návrh štátneho ministra, ministra zahraničných vecí Alaina Juppého. Francúzski predstavitelia tým ocenili moju osobnú dlhoročnú angažovanosť a prínos pri rozvoji partnerstva a aktivít najmä vo vojenskej spolupráci medzi oboma krajinami,. predovšetkým od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a jej armády.

Ste novým Rytierom Národného rádu za zásluhy -ďakovné slovo po udelení vyznamenaní všetci prítomní označili za emotívne, citové - je to tým, že vašim materským jazykom je francúzština alebo tým, že to patrí k dlhej a veľkolepej tradícií oceňovania vojakov Francúzskou republikou?
Francúzština je môj materinský jazyk, narodil som sa v Paríži, otec bol Slovák a mamička Francúzska. Doma sme stále, až do smrti mojich rodičov rozprávali francúzsky. Slovenský som sa naučil po príchode na Slovensko, kde som chodil do školy, maturoval a ukončil vysokú školu. Pre mňa sú oba jazyky rovnocenné a nemám problém prejsť z jedného do druhého, čo hlavne pri tlmočení bolo výhodou. Áno, vo Francúzsku je tradícia oceňovať aj po tom čo človek ukončil aktívnu službu, najmä ak môžu využiť jeho bohaté vedomosti a životné skúsenosti.

Blahoželali sme Vám pri príležitosti 14.júla pri príležitosti ako vždy pôsobivej recepcie v bratislavskom Primaciálnom paláci- teň deň je pamätný pre všetkých aj veľkolepou francúzskou vojenskou tradíciou - je v nej niečo, čo novoformované slovenské vojenské sily v rámci aliancie môže inšpirovať?
Myslím si, že áno. Predovšetkým je to hrdosť Francúzov na svoju armádu, čo vyjadrujú obrovskou účasťou na vojenskej prehliadke v Paríži na Elyzejských poliach. Umocňuje to ešte aj televízia, ktorá – aj tento rok – vysielala priamy prenos už od ôsmej hodiny, hoci vlastný ceremoniál začínal až o desiatej. V tamojšej armáde sa veľmi pestuje duch súdržnosti, k čomu prispieva aj to, že keď vojenská jednotka kdekoľvek pochoduje – v kasárňach či v meste – spieva do kroku. U vojakov sa udržuje takto tradícia k svojim bojovým piesňam pochádzajúcim či už od čias Veľkej francúzskej revolúcie, napoleonského obdobia až po roky druhej svetovej vojny, ale aj do dnešných čias. A to nechcem ani osobitne zdôrazňovať ako na svoju vojenskú službu pozitívne spomínajú osobnosti politického, spoločenského, hospodárskeho kultúrneho, umeleckého či športového sveta. Za všetkých spomeniem iba tieto mena: Jean Gabin, Alain Delon ale aj bývalý prezident Jacques Chrirac. V tomto smere je pre nás na Slovensku dostatok inšpirácie.