Účastníci Medzinárodnej ženskej konferencie, ktorá sa uskutočnila v roku 1910 v Kodani, vyhlásili 8. marec Medzinárodným dňom žien. Urobili tak na počesť štrajku newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Štyridsaťtisíc žien štrajkom bojovalo za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkej mzde, ako aj zlým pracovným podmienkam. Je preto len prirodzené, že v prednovembrovom období si v tento deň uctievali naše ženy nie len ich najbližší, ale aj predstavitelia štátnych orgánov. Po prevrate, v rámci bezhlavej kritiky všetkého čo u nás bolo do novembra, došlo k masívnej antikampani v podobe zosmiešňovania a dehonestácie tohto sviatku. Kytičku kvetov ako prejav úcty a vďaky našim ženám nahradilo arogantné odmietanie tohto prejavu symbolizujúceho sociálnu spolupatričnosť s nežnejším pohlavím. Naši novodobí zbohatlíci, ako aj ich pravicovo orientovaní zástupcovia akoby sa aj báli vzdať hold tak vzácnej myšlienke. Zrejme sa boja, že by naše ženy mohli nasledovať príklad štrajkujúcich newyorských krajčírok pri presadzovaní svojich oprávnených požiadaviek. Aj v tomto prípade sa však ukazuje pravá podstata tvorby kapitálu. V rámci podnikateľských aktivít takmer všetky obchodné centrá pripomínajú tento sviatok ako lákadlo pre nákup ich tovaru. Rôzne akcie zamerané na zvýšenie predajnosti ich tovaru sú mnohokrát až prehnané. Namiesto povzbudivých slov na počesť našich žien ponúkajú aj svoj ťažko predajný tovar. Keďže im ide, tak ako vždy, len o čo najväčší zisk vôbec im neprekáža, že Medzinárodný deň žien je oslavou žien, ktoré ako prvé sa postavili na odpor proti ich nespravodlivému zneužívaniu.