Galko sa v kauze odpočúvania bráni. Vraj by ho neprekvapilo, keby sa začali šíriť, že v tajnej službe jedol malé deti. Takto sa v našej koalično - opozičnej špionománii píše nový diel, keď sa zistilo, že mal niekto chcieť vymazať odposluchy. A robil to amatérsky. Nuž nebolo by to nič nové. Podobné veci si pamätáme z čias, keď bol ministrom vnútra Vladimír Palko. A zmizli odposluchy vysokého činovníka KDH, ktorý bol trestne stíhaný. Profesionálne.
Takže na politickej scéne sa možno znova len niečo opakuje. A SaS sa snaží poraziť vo voľbách kde - kto. Trebárs taký Igor Matovič si na kandidačnú listinu vzal aj spomínaného Palka, čo Vladimír Mečiar komentoval slovami, že doteraz boli spolu s Františkom Mikloškom konzervatívni demokrati ako neobyčajní a teraz sú zrazu obyčajní ľudia. Predseda ĽS-HZDS si myslí, že do parlamentu by sa nemali dostávať politické subjekty, ktoré sú zárukou všetkého možného, len nie stability. Ak by sa naozaj Matovič do parlamentu dostal, nuž sa z jeho kandidačnej listiny oddelia možno nie dve - tri, ale aj štyri, či päť, ba možno aj viac rozličných politických zoskupení. Celý Matovičov figeľ spočíva v tom, že vytvoril fiktívnu stranu. A na jej kandidačnej listine môžu kandidovať osoby z rôznych marginálnych politických zoskupení. A už dnes oznamujú, že budú v prípade úspechu v parlamente sami za seba. Nie za stranu, za ktorú kandidujú.

Týmto spôsobom sa Matovičova kandidátka stala unikátnym spôsobom rozkladu politickej scény u nás. Jednoducho sa zneužívajú naše zákony upravujúce spôsoby kandidovania do najvyššieho zákonodárneho zboru. Cieľom môže byť len osobný záujem. O spoločenskej objednávke nemožno hovoriť. Jednoducho sa pozametajú drobné hlasy, aby sa inak neúspešní dostali do parlamentných lavíc. Iba v spoločnej sile majú šancu na úspech. Samostatne by zhoreli, keď ich voliči samostatne sa zmestia do niekoľkých výťahov. Čím viac je však takýchto obskúrnych zoskupení na jednej kandidačnej listine, tým viac je výťahov dohromady. Tak sa hlasy zratúvajú a atakujú zvoliteľnú hranicu. Ak vytlačia z parlamentu SaS, nie je to na škodu, lebo sulíkovci takisto nepredstavujú klasickú politickú stranu. Horšie je, ak takíto pozbieranci zaberajú miesta v parlamente skutočným stranám s reálnym programom pre ľudí. Aký spoločný program môžu mať pozbieranci rôznych politických trpaslíkov, okrem vlastného prospechu?