Finančné krízy nie sú chybou systému, chybný je samotný systém

Redakcia SR požiadala Dušana D. Kerného, aby sledoval európske média a to ako hodnotia terajšiu situáciu. Z augusta sme vybrali dve obálky Der Spiegel – na jednej sa papierová jednodolárovka a päťdesiatka eur rútia horiac dolu a týždenník si kladie otázku či sa svet rúti k bankrotu. Túto otázku si kladie na základe obrovského zadlženia USA, krízy euro a chaose na svetových burzách.
Podľa týždenníka Západ sa ocitol v dlhovej pasci. Politika v Európe a v USA sa bezvýsledne usiluje dohnať finančné trhy a zároveň ich aj svojim počínaním zneisťuje. Obrovský rozpor – zápas medzi politikou a finančnými trhmi rozoberá týždenník Der Spiegel č. 32v rozhovore s americkým ekonómom Kennethom Rogoffom. Ten okrem iného hovorí, že trhy sa prispôsobujú realite, pretože vidia, že nijaký boom tak rýchlo nenastane, príliš dlho sa predstieralo, že ekonomika je síce v poklese, ale dostane sa z toho, čo viedlo k mnohým falošným politickým rozhodnutiam. Jednou z chýb bolo také štáty ako je Grécko vôbec do eurozóny prijať, Grécko, Portugalsko a Írsko nie sú totiž nijaké plne rozvinuté industriálne štáty. Pokiaľ politici nedosiahnu zmenu a stále bude pretrvávať vysoké zadlženie štátov tak dlho bude trvať iba mierny rast – nebude to viac ako jedno či dve percentá.
V čísle 34 týždenník Der Spiegel obálka hovorí o záhube peňazí a zničujúcej moci finančných trhov. Dokumentuje to v analýze Trhy sa vymkli kontrole, špekulanti robia stávky proti euru, banky idú do nevypočítateľných rizík, burzy sa správajú ako posadnuté a bláznivé, jednoducho finančný priemysel sa stal hrozbou, nebezpečenstvom pre globálnu spoločnosť – krízy totiž nie sú nijaké chyby systému, chybný je samotný systém, konštatuje analýza týždenníka Der Spiegel.
Ilustrácia ukazuje veľký kruh – najmenšia, čierna časť kruhu predstavuje znázornenie hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré vyprodukuje svetová ekonomika za jeden rok (údaj je z roku 2010) - je to 63 biliónov dolárov. Väčší kruh – 87 biliónov dolárov je suma všetkých obchodovaných akcií na svete, ešte väčšia suma – 601 biliónov dolárov sú finančné deriváty, teda tie odvodeniny od reálnych peňazí, ktoré sa obchodujú mimo svetových búrz – a napokon najväčšia suma 955 biliónov dolárov predstavuje objem, ktorý sa prelieva v devízových obchodoch. Tento graf názorne ukazuje čo všetko sa deje na finančnom trhu a to, že finančné trhy, lepšie povedané finančný priemysel sa oddelil od skutočnej výroby a služieb – tie dosahujú ročne takmer osemnásťnásobne menší objem než obrat finančného priemyslu dosahovaný často len virtuálnymi peniazmi alebo ich ekvivalentom. Hodnota práce rúk sa plne oddelila od kapitálu, od peňazí. Naplno jestvuje svet, kde dva krát dva môže byť pokojne osem.