Noviny Sueddeutsche Zeitung vo februári tohto roka priniesli zaujímavý článok o Leninovom židovskom pradedovi Ako píše autor článku Michael Brenner, v Sovietskom zväze bol tento fakt najprísnejšie stráženou informáciou - Lenin mal židovských predkov. No a čo? Za tým možno dať celkom pokojne bodku, ale táto otázka bola a pokračuje byť otázkou akéhosi spiknutia. O tom všetkom sa píše v nedávno vydanej knihe.
Existujú nič neznamenajúce otázky, na ktoré možno nájsť niečo znamenajúce odpovede. Historik z Chicaga Yohanas Petrovsky-Schtern, jednoznačne to dokázal vo svojej knihe. Ak hovoríme o ceste histórie, vlastne je jedno či mal alebo nemal Lenin židovských predkov. Ak by bol Ír alebo Talian, o tom by bolo možno povedať len v jeho životopise. Niektorí teoretici však hľadajú a nachádzajú teórie spiknutia svetovej revolúcie židovského charakteru, takže Leninov pradedo Moško Blank sa ocitá v oveľa väčšej pozornosti vnímania, ako napríklad nemeckí, či švédsky prarodičia vodcu svetovej revolúcie. Historik z Chicaga dáva v o svojej knihe odpovede na 5 otázok. Aký bol život mestečka Starokonstantinov, kde vyrástol Moško Blank. Aké boli vzťahy Lenina k Židom. Ako sa postavilo sovietske vedenie k objaveniu židovských predkov Lenina. Ako toto odhalenie využívajú pravoradikální autori.
Sama o sebe história života Blanka by mohla byť zaujímavým románom, ktorý by bol zasvätený rusko-židovskému spoločenstvu v polovici 19. storočia. Moško Blank dával do aréndy polia, kupoval potravinárske produkty a by ich ďalej predával a v maličkom ukrajinskom mestečku obchodoval s vodkou a vínom. V roku 12803 židovské spoločenstvo vznieslo proti nemu žalobu o tom, že ukradol salámu a podviedol svojich klientov. Za touto nasledovali ďalšie žaloby. Vyčítalo sa mu, že na sviatok Pesah, predával namiesto ovocnej vodky akýsi produkt vypálený zo zrna a v tento sviatok sa obchodovať nemá o alkohole ani nehovoriac. Súdiac podľa dokumentov Moško Blank aj po presťahovaní sa do Žitomíru demonštroval svoj neznášanlivý rys povahy. Po jednom spore dostal do väzenia svojho syna, viedol vojnu so susedmi, židovskou komunitou a partnermi v obchode.. Židovská komunita ho jednoducho nemala rada a dávala mu to jasne najavo. Po smrti svojej manželky v roku 1844 prijal Moško Blank pravoslávnu vieru a stal sa Dmitrijom Ivanovičom Blankom. Obidvaja jeho synovia Ábel a Israel boli za tým pokrstení a stali sa Dmitrijom a Alexandrom a tak mohli študovať medicínu v Petrohrade.
Vladimír Uljanov mal len jediný raz možnosť vidieť svojho deda doktora Alexandra Blanka, ktorý v tej chvíli už 50 rokov bol členom pravoslávnej cirkvi. Vtedy mal Vladimír Uljanov dva mesiace od narodenia. Niet nijakých potvrdení o tom, že Vladimír Uljanov už ako dospelý vedel o tom, že jeho dedo bol do šestnástich rokov členom židovskej obce.
Keď Leninova sestra Anna po jeho smrti začala zbierať archívne materiály pre Leninov životopis, sama žasla, keď zistila, že ich pradedo bol žid Moško Blank. Keď sa snažila tieto zistenia publikovať, narazila na odpor vtedajšieho vedenia komunistickej strany. Zo začiatku proti publikovaniu týchto materiálov vystúpil Lev Kamenev, riaditeľ inštitútu histórie strany. Anna sa pokúsila hľadať povolenie na publikovanie u samotného Stalina a snažila sa argumentovať, že toto by mohol byť koniec antisemitizmu. Ale aj tu narazila na mramorovú stenu. Takú istú pozíciu v tejto otázke mali aj Brežnev a Gorbačov. Dostup k týmto materiálom bol zakázaný a tí, čo sa o nich zmienili, boli súdení. Takýmto spôsobom sa židovský pradedo Lenina stal najskrytejším sovietskym tajomstvom a tento mýtus využívali pravoradikální autori.
Existovalo niekoľko príčin aby sa tieto materiály nedostali na svetlo. Ak pominieme medzinárodný charakter komunistického hnutia, vplyv nacionalistických elementov medzi boľševikmi narastal. Lenin sa pokladal za ruského revolucionára par excellence. Okrem toho sa komunistickí bossovia obávali, že rozhovory o medzinárodnom spiknutí budú novou potravou, ak sa stane známe to, že okrem Trockého, Kameneva či Zinoviewva ešte aj Lenin má židovské korene.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa tak stalo: radikálne extrémistické kruhy, ktoré pokladali za čistú mincu všetko čo je napísané v Protokoloch sionských mudrcov, začali nazývať Lenina židom a nazývali ho Blankom a videli v ňom časť medzinárodného židovského spiknutia.
Ako píše autor článku nedávno vyšla zaujímavá kniha, ktorá by mohla mať aj nemecké vydanie, ktorá nezoznamuje čitateľov so židovským Leninom, pretože taký nikdy neexistoval. Ale táto takmer útla kniha zoznamuje čitateľa o vzťahoch k židovskej téme v Sovietskom zväze a tiež o antisemitských kruhov v súčasnom Rusku.