Pomaly, ale o to dôslednejšie nám pribúdajú rôzne bilbordy. Nečudo, veď do marca, teda termínu predčasných parlamentných volieb, nie je až tak ďaleko. Samozrejme, politické strany tvrdia, že táto ich agitácia ešte vôbec nesúvisí s voľbami, ale tomu už neveria ani žiaci základných škôl. Predsa sa však nájdu také, ktoré nútia zamyslieť sa a rozmýšľať nad tým, kto ich ponúka a s akým cieľom. Jedným z takých je bilbord s textom: Je čas na komunizmus XXI. storočia. Ako autor je uvedený Lech Walesa, zakladateľ poľského odborového hnutia Solidarita, prezident Poľskej republiky v rokoch 1990-1995 a zároveň nositeľ Nobelovej ceny mieru za rok 1983. Nuž, Lech Walesa, pôvodne elektrikár z gdaňských lodeníc, teda robotník a zároveň presvedčený antikomunista, zasvätil celé roky boju proti socializmu. Práve on a ďalší Poliak, ktorého pozná celý svet – pápež Ján Pavol II. Majú rozhodujúci podiel na tom, že náš severný sused sa veľmi rýchlo a bez rozpakov rozlúčil s budovaním socializmu. Bolo to nakoniec víťazstvo jeho osoby a Solidarity a bojovník proti komunizmu sa mohol spokojne usmievať. Kto teda a prečo vytiahol nejaký Walesov citát, zostáva zatiaľ záhadou. Položme si však otázku, komu tieto bilbordy slúžia: komunistom, alebo ich úhlavným odporcom? Nuž, každý si môže vybrať. Tí mladí, ktorým meno Walesa doteraz nehovorilo nič, si zrazu pomyslia, že Poľsko má významného komunistu – nositeľa Nobelovej ceny. Okrem toho si môžu myslieť, že až do roku 1995, možno ešte dlhšie, malo Poľsko veľmi blízko k budovaniu komunizmu, keď tam malo prezidenta – komunistu. V každom prípade všetci Poliaci by sa poriadne začudovali, keby uvideli ako Lech Walesa propaguje na Slovensku komunizmus. I keď nie ten tradičný, ale ten už tohto nového storočia. Možno, že mnohí navštívia Slovensko len preto, aby sa pokochali na týchto politických pútačoch!

Ďalší, zatiaľ ešte menej zrozumiteľný bilbord, vymyslela skupinka ľudí, z ktorých najznámejší je bývalý šéf baletu SND, teraz riaditeľ Medzinárodného baletného súboru v Bratislave Mário Radačovský. Predstavuje číslo 99%, čo znamená, že prevažná väčšina z nás, teda tých 99 percent sa musí podriaďovať jednému percentu politikov, ktorí rozhodujú za nás. Možno na tom je niečo pravdy, ale tých politikov sme si predsa vybrali sami, niektorých už dokonca veľakrát za sebou. Okrem toho tejto aktivite /či už dokonca politickému hnutiu?/ nemôžeme pripísať žiadnu originalitu, lebo s tými 99-percentami začali o niečo skôr v USA. Okrem toho je podozrivé, kto za tou päticou stojí. Akosi sa nám nechce veriť, že celú kampaň, ktorá už najmä na televíznych obrazovkách i samotných bilbordoch má veľmi slušnú intenzitu, si platia sami. I keď je nám jasné, že pán Radačovský rozhodne nepatrí medzi chudobných ľudí, ale predsa... Ľudová múdrosť však nie nadarmo hovorí, že raz sa šidlo vykľuje z vreca a potom uvidíme, kto za nami, teda tými 99% obyvateľstva stojí. Zatiaľ vieme o piatich. Okrem pána Radačovského toto kvinteto tvoria jeden neurochirurg, nezamestnaný , knihovníčka a zástupca riaditeľa banky, ale nakoniec ich bude predsa len o niečo viac.