Kto môže za dnešný stav? Globalizácia? Demokracia? Nenažrané banky? Ľudia protestujú po celom svete. Držia stráž proti kapitalizmu, ktorý vraj môže paradoxne organizovať hlavný kapitalista George Soros cez hnutie Okupujte Wall Street, ktoré má financovať. Čo vám to pripomína? Možno nový bolševický puč, veď v rozdelenom svete sa ľahšie možno pre niekoho zarábali a aj zarábajú peniaze.

My čo si pamätáme časy pred rokom 1989 vieme, že ide skôr o špekuláciu v systéme, ktorý síce nie je ideálny, ako hovoril Churchill, ale nikto nič lepšie nevymyslel. Ani teraz protestmi proti bohatým nič nové nevymyslí. Noví sú len ľudia, ktorí na to naletia. Jedno je isté, kríza spoločnosti je často zapríčinená nezodpovednými jednotlivcami. Trebárs aj takými, ktorí za vidinou moci a zisku sú schopní obetovať všetko. V prípade Slovenska Vladimír Mečiar pripomína, že principiálny postoj Richarda Sulíka nemusí mať jediný efekt na voliča. Skôr pôsobí fakt, že pomohol tomu, aby zlá vláda padla. Dnes však predseda SaS pokračuje vo svojej komédii. Kritizuje bývalých koaličných partnerov na plný plyn, ale nechce, aby jeho ministri opustili ministerské posty. Dokonca svojho pobočníka Jozefa Kollára tlačí na post podpredsedu parlamentu, ak už on nemôže byť predsedom.

Práve takíto politici dostali Slovensko do krízy. Ľudia opantaní predstavou moci za každú cenu. Zatiaľ predseda ĽS-HZDS toľko obviňovaný z rôznych autoritátorských praktík, úplne demokraticky trikrát opustil post premiéra. A zakaždým sa usiluje o moc cez voľby demokratickým spôsobom. Sulík využíva chaos do akého štát padol vďaka jeho nezodpovednému konaniu. A je spokojný. Čo by nie, veď aj odstupujúca premiérka Iveta Radičová romanticky ešte dnes (sic!) sníva o tom, že raz sa Sulík zobudí. Veď on vôbec nespí a ak si to Radičová myslí, možno sama sníva. Veď všetci sú spokojní. Ľudia, že už túto vládu nemajú. Politické strany, ktoré sa chcú udržať pri moci všetkými prostriedkami a tak sa tvária, že za krízu nemôžu. A notorickí klamári, ktorí klamali pred voľbami v roku 2010 a klamú opäť. Zatiaľ sa slovenská spoločnosť dostala do krízy, v akej doteraz od roku 1989 nebola. A odhady nášho rastu už znižujú aj európske inštitúcie.

Taká je cena za voľby v roku 2010. Za voľby, v ktorých tí, ktorí tento štát postavili, vytvorili v ňom doteraz funkčné systémy, zostali pred bránami parlamentu. A ak by to voliči nepochopili ani v predčasných voľbách, situácia sa bude opakovať. Pravicová alternatíva ukázala, že vládnuť nevie, iba sa hádať. Naopak, Mečiar s ĽS-HZDS neopustili vládu v roku 2007, keď bolo jasné, že zotrvanie v nej bude mať na stranu zhubný dôsledok. Dôležitejšia bola stabilizácia spoločnosti. Aj za cenu osobných strát. Také niečo Sulík nedokáže. Ani Radičová.