Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148
mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk
Kontakty
Keď vláda hrabe od seba
O tom, že štát je zlý vlastník, počúvame desaťročia z tých istých úst. Politici hlásajúci túto tézu ňou argumentovali aj pri výpredaji monopolného priemyslu. A tak sa Slovenský plynárenský priemysel stal ukážkovým príkladom výpredaja národného hospodárstva, lebo sme predali za vlády Mikuláša Dzurindu pod taktovkou Ivana Mikloša 49 percent akcií tak, že väčšinovú kontrolu získali menšinoví vlastníci akcií SPP.
Vysvetliť to, že je niečo také možné, je v podstate nemožné. Jednoducho v rámci privatizačnej zmluvy sa v nej objavila klauzula, že síce menšinový vlastník získal len 49 percent akcií SPP, ale v skutočnosti má rozhodovacie právomoci, akoby mal väčšinu v akcionárskej štruktúre kupujúce konzorcium zahraničných firiem. A teraz po rokoch sa k nám vracia odpoveď na základnú otázku, je naozaj štát zlým vlastníkom, alebo súkromník je vlastníkom ešte horším?
To si musíme povedať, ak vidíme, čo bruselskí kontrolóri hľadajú v bratislavskom sídle SPP. Chcú nachytať zahraničných vlastníkov na protiprávnom konaní, ktoré aj keby nepreukázali, pri preverovaní sa dostávajú na svetlo ďalšie informácie. O tom, ako sa budujú konkurenčné plynovody, či ako sa štáty môžu vydierať nespustením reverzných chodov potrubia. Ak by sme o ňom rozhodovali sami v pozícii štátneho vlastníctva, mnohých takýchto chýb by sme sa zjavne nedopustili. Nehovoriac, že ak by bruselskí kontrolóri na niečo prišli, hrozí celému podniku pokuta vo výške desiatich percent zo zisku, čo predstavuje 300 miliónov eur, čiže viac ako deväť miliárd korún.
Kto by za to potom mohol? Ak sa preukáže konanie v rozpore s predpismi Európskej únie, budeme musieť zaplatiť. Všetci. Teda aj Slovenská republika ako vlastník väčšinového akcionárskeho balíka. A bude úplne jedno, že sme síce predali menšinový balík akcií, ale s rozhodujúcimi právomocami v podniku. Jednoducho pokuta sa dotkne aj slovenského štátneho rozpočtu, kam pôjde menej zo zisku plynární. Lenže tento zisk mal slúžiť slovenským daňovým poplatníkom. Pre zlý zahraničný menežment môže byť nižší priamo, ale aj nepriamo, keďže zahraniční vlastníci s menežérskou kontrolou môžu urobiť iné rozhodnutia, ktoré síce nebudú postihovateľné, ale aj tak občanom podkúria. Tak kto je zlý vlastník? Štát, či zahraničný vlastník?
Vladimír Mečiar ako jeden z mála otvorene hovoril, že Radičovej vláda začala vládnutie s pôžičkou. A teraz si podľa predsedu ĽS-HZDS opäť požičala, čím znova zadĺžila štát. Ak by za vlády Mikuláša Dzurindu nebola zbabraná privatizácia SPP a neprišiel by horší vlastník, ako štát - zahraničný privatizér - mohli sme získať na dividendách z SPP viac. A možno by sme nepotrebovali toľko pôžičiek. O iných ďalších komplikáciách nehovoriac, ak nás zahraniční privatizéri môžu poškodiť nepriamo v obchádzaní a vôbec v rozhodovaní, kam a kedy ktorá rúra prepraví koľko kubíkov plynu. Ukazuje sa, že každá ruka k sebe hrabe, len slovenská s touto vládou zjavne od seba.
Vysvetliť to, že je niečo také možné, je v podstate nemožné. Jednoducho v rámci privatizačnej zmluvy sa v nej objavila klauzula, že síce menšinový vlastník získal len 49 percent akcií SPP, ale v skutočnosti má rozhodovacie právomoci, akoby mal väčšinu v akcionárskej štruktúre kupujúce konzorcium zahraničných firiem. A teraz po rokoch sa k nám vracia odpoveď na základnú otázku, je naozaj štát zlým vlastníkom, alebo súkromník je vlastníkom ešte horším?
To si musíme povedať, ak vidíme, čo bruselskí kontrolóri hľadajú v bratislavskom sídle SPP. Chcú nachytať zahraničných vlastníkov na protiprávnom konaní, ktoré aj keby nepreukázali, pri preverovaní sa dostávajú na svetlo ďalšie informácie. O tom, ako sa budujú konkurenčné plynovody, či ako sa štáty môžu vydierať nespustením reverzných chodov potrubia. Ak by sme o ňom rozhodovali sami v pozícii štátneho vlastníctva, mnohých takýchto chýb by sme sa zjavne nedopustili. Nehovoriac, že ak by bruselskí kontrolóri na niečo prišli, hrozí celému podniku pokuta vo výške desiatich percent zo zisku, čo predstavuje 300 miliónov eur, čiže viac ako deväť miliárd korún.
Kto by za to potom mohol? Ak sa preukáže konanie v rozpore s predpismi Európskej únie, budeme musieť zaplatiť. Všetci. Teda aj Slovenská republika ako vlastník väčšinového akcionárskeho balíka. A bude úplne jedno, že sme síce predali menšinový balík akcií, ale s rozhodujúcimi právomocami v podniku. Jednoducho pokuta sa dotkne aj slovenského štátneho rozpočtu, kam pôjde menej zo zisku plynární. Lenže tento zisk mal slúžiť slovenským daňovým poplatníkom. Pre zlý zahraničný menežment môže byť nižší priamo, ale aj nepriamo, keďže zahraniční vlastníci s menežérskou kontrolou môžu urobiť iné rozhodnutia, ktoré síce nebudú postihovateľné, ale aj tak občanom podkúria. Tak kto je zlý vlastník? Štát, či zahraničný vlastník?
Vladimír Mečiar ako jeden z mála otvorene hovoril, že Radičovej vláda začala vládnutie s pôžičkou. A teraz si podľa predsedu ĽS-HZDS opäť požičala, čím znova zadĺžila štát. Ak by za vlády Mikuláša Dzurindu nebola zbabraná privatizácia SPP a neprišiel by horší vlastník, ako štát - zahraničný privatizér - mohli sme získať na dividendách z SPP viac. A možno by sme nepotrebovali toľko pôžičiek. O iných ďalších komplikáciách nehovoriac, ak nás zahraniční privatizéri môžu poškodiť nepriamo v obchádzaní a vôbec v rozhodovaní, kam a kedy ktorá rúra prepraví koľko kubíkov plynu. Ukazuje sa, že každá ruka k sebe hrabe, len slovenská s touto vládou zjavne od seba.
Stanislav Háber
Powered by Quick.Cms