Sobotňajšie rokovanie Rady Kresťanskodemokratického hnutia v Žiline ma utvrdilo v tom, že ak si má politická strana zachovať v očiach verejnosti dôveryhodnosť, nesmie trpieť stratou historickej pamäte. V opačnom prípade pôsobí komicky a miestami až tragikomicky.
Predseda KDH Ján Fígeľ sa vo svojom prejave k volebnému programu zameral na viaceré celospoločenské a politické problémy, s ktorými sa politika zaoberá už viac ako dve desaťročia. Podľa neho je veľmi zlá napríklad situácia v zamestnanosti, pretože iba 59 ľudí zo 100 má prácu, pričom 54 zo 100 ľudí ma prácu v Prešovskom kraji a 53 zo 100 v Košickom kraji. Okrem toho predseda KDH považuje za alarmujúcu nezamestnanosť mladých absolventov. Vo vymenovávaná nedostatkov a vskutku celospoločenských problémov tak sociálneho, ako aj zdravotníckeho alebo environmentálneho charakteru, prípadne problémov v rámci eurofondov a podobne by mohol ktorýkoľvek politik či občan pokračovať veľmi dlho. A Ján Fígeľ to aj urobil. Zabudol však na to, že sociálnoekonomická situácia, kríza v zdravotníctve, nízke dôchodky, slabé finančné ohodnotenie učiteľov, málo diaľnic a nedostatočné čerpanie eurofondov sú problémy pod ktoré sa kresťanskí demokrati podpísali, pretože je to najstarší politický subjekt, ktorí vznikol hneď po revolúcii. Aktívne pôsobilo v parlamente a dokonca bolo členom štyroch porevolučných vlád. Sám Ján Fígeľ bol prvým Slovenským eurokomisárom a preto by mal dávať odpočet úspechov, ktoré v tejto pozícii dosiahol pre Slovensko. Nič také sa na Rade KDH nedialo. Tvárili sa ako nová mladá, nepopísaná strana, hoci je pravdou presný opak. Zabúdajú na svoju minulosť čím sa vzdávajú zodpovednosti za doterajšie aktívne riadenie spoločnosti. Predsedovi tohto hnutia treba nastaviť zrkadlo nielen kvôli histórii KDH. Ak Ján Fígeľ hovorí o slabej sociálnej politike, treba mu pripomenúť, že až na intenzívne naliehanie médií sa rozhodol podarovať byt v bratislavskom starom meste, ktorý, tak ako mnohí kolegovia z tejto koalície, získal veľmi výhodne. Takže jeho pochopenie bytovej otázky mladých ľudí je svojské. Rovnako špecifické je aj jeho vnímanie životnej situácie ľudí s minimálnymi príjmami, nakoľko k ministerskému platu mu na účet prichádza 10 000 eur ako vyslúžilému eurokomisárovi.