S Ľubošom Blahom, politológom, spisovateľom, publicistom a kandidátom na poslanca NR SR za stranu SMER-SD hovorí Jozef Kuchár

Do politiky ste vstúpili v pozícií poradcu predsedu Národnej rady SR. Patríte k tým, čo neskrývajú svoje ľavicové zmýšľanie a presadzujete ho v každodennej práci. Sú vám teda blízke a reálne ľavicové riešenia terajších problémov spoločnosti?
Som ľavičiar telom a dušou. Už desať rokov píšem pre ľavicový magazín Nové Slovo, napísal som o rôznych ľavicových projektoch viacero odborných kníh. Osobne ma najviac zaujal projekt ekonomickej demokracie, podľa ktorého by sa kapitalistické vlastníctvo malo nahradiť kolektívnym, družstevným vlastníctvom, výborne to funguje napríklad v baskickom Mondragone. Presadzujem aj myšlienku všeobecného základného príjmu, ktorý by vyplácala priamo Európska únia občanom EÚ. Vytvoril by sa tak väčší vzťah ľudí k Európe a ľudia by získali viac pozitívnej slobody a istôt. Napokon, som silný zástanca progresívnych daní a posilňovania štátneho vlastníctva. V teoretickej rovine obhajujem model demokratického socializmu, v knižke Späť k Marxovi? o tom podrobne píšem.

Vaše meno je na kandidátnej listine strany SMER-SD, za ktorú ste kandidovali aj v predchádzajúcich voľbách. Čo najviac ovplyvnilo vaše rozhodnutie opäť sa uchádzať o poslanecké kreslo ?
Odpoveď je jednoduchá – treba sa postaviť vláde pravice. Jej politika je škodlivá pre Slovensko a ubližuje najmä slabším. Či už si zoberieme zvýšenie nepriamych daní, a teda zdražovanie; liberalizáciu zákonníka práce, zastavenie verejných projektov, šikanovanie dôchodcov a klientov sociálnych služieb a ďalšie a ďalšie desivé neoliberálne reformy, sú to všetko kroky, ktoré vyhovujú bohatým podnikateľom, ale udupávajú bežných zamestnancov, nehovoriac o sociálne odkázaných. Slovensko potrebuje inú vládu a SMER-SD je jediná strana od stredu naľavo, ktorá má reálnu šancu vládu vytvoriť. Aj preto za ňu kandidujem, hoci iba v úzadí a bez toho, že by som sa stranícky angažoval. Politika nie je o ideálnych voľbách. Vždy bola, je a bude o menšom zle. Politika SMER-u má k mojim ideálom rozhodne bližšie, ako politika pravicových strán, aj keď samozrejme, neidealizujem si žiadnu politickú stranu. Slovensko však potrebuje zmenu. Potrebujeme sa vykloniť viac doľava; takto to ďalej nejde.

V prípade, že SMER-SD bude vo vláde, máte šancu stať sa poslancom. Čo by ste chceli z tejto pozície urobiť a na ktoré hlavné oblasti by ste sa počas volebného obdobia sústredili ?
Keby som sa náhodou dostal do parlamentu, určite by som sa rád venoval najmä oblastiam európskej agendy, sociálnych vecí, vzdelania a kultúry. Práve sféra európskeho sociálneho modelu je mi blízka, prednášam o nej na vysokých školách a myslím, že by som mal čím prispieť. Medzi projekty, ktoré budem podporovať, budú patriť aj novšie radikálnejšie idey, ktoré som naznačil v predošlej otázke, ako je napríklad ekonomická demokracia či koncept základného príjmu pre všetkých. To znamená, aby každý dostával akési štátne vreckové, bez ohľadu na to, či je chudobný alebo bohatý, skrátka, akúsi garanciu, že bude mať za akýchkoľvek okolností aspoň nejaké prostriedky. Slovensko na takýto projekt nemá dostatok zdrojov, no Európska únia by to zrealizovať mohla. Ale opakujem, moju podporu budú mať všetky projekty, ktoré budú progresívne, ľavicové a budú posilňovať sociálny štát na Slovensku.

Predvolebná kampaň sa rozbehla na plné obrátky. Stretávate sa s voličmi, počúvate ich starosti a problémy. O čom sa najviac hovorí?
Ľudia sú zneistení, boja sa o svoju budúcnosť, potrebujú sociálne istoty, prácu a sociálnu ochranu. Dnešná situácia potvrdzuje, že ľudí v prvom rade zaujímajú sociálno-ekonomické otázky. Rastie chudoba, nezamestnanosť, nerovnosť. Aj preto si myslím, že ľavica sa musí zaoberať prioritne otázkou sociálneho štátu. Keďže sme ako súčasť európskeho priestoru silne ovplyvnení situáciou v Európe, je dôležité, aby sme hľadali spoločné riešenia spolu s Európou. O to viac ma mrzí, že ľudia často podliehajú heslám populistov o tom, že Slovensko Európu nepotrebuje. Aj to sa snažím ľuďom vysvetľovať, že Slovensko je ako kvapka v rozbúrenom mori a samo si v ére globalizácie nedokáže pomôcť...

Znamená to, že patríte k proeurópskym politikom? Čo si myslíte o súčasnej podobe Európskej únie?
Fakty hovoria jasnou rečou. Maastrichtskou zmluvou z roku 1993 , ktorou vznikla Európska únia pod týmto názvom, sa potvrdilo, že EÚ tu nie je preto, aby pomáhala ľuďom napĺňať ich sociálne práva, ale predovšetkým preto, aby liberalizovala trh a pomáhala kapitálu k vyšším ziskom. Nedávne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v kauzách Viking (2007) či Laval (2007), podľa ktorých je voľný trh dôležitejší než kolektívne práva zamestnancov, sú len pokračovaním neoliberálneho trendu, ktorý sa začal niekedy v 80. rokoch. V tomto kontexte treba chápať aj vlnu euroskepticizmu, ktorá v ostatných rokoch zaplavila Európu. Integráciu už totiž neodmietajú len skupinky pobláznených nacionalistov či populistov. Nedôvera k EÚ má sociálne príčiny. Napríklad, podľa prieskumov bolo odmietnutie euroústavy vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 dôsledkom toho, že ľudia sa zľakli neoliberálneho smerovania Európy. Oni vtedy neodmietli Európu, ale neoliberalizmus. A to platí aj dnes.

Myslíte si teda, že euroskepticizmus ľudí je oprávnený?
Nie, snažím sa vysvetliť, kde sú jeho korene. Ľudia podľa mňa nie sú nahnevaní na Európsku úniu, ale na jej aktuálnu podobu, v rámci ktorej politici a inštitúcie čoraz viac hrajú podľa toho, ako píska kapitál a nie podľa toho, ako si želajú občania. Európa sa stále viac odkláňa od sociálneho škandinávskeho (prípadne rýnskeho) modelu a prikláňa k „banánovému“ modelu pinochetovského razenia – áno, v tom je hlavný problém. Mnohí si tento odklon EÚ od sociálneho štátu uvedomili až v čase krízy, ale tento trend sa nezačal včera. Začal sa už pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi a spustili ho neoliberáli. Nastal čas tento trend zvrátiť. Ale to neznamená, že máme odmietať miesto Slovenska v Európskej únii. Našou úlohou je snažiť sa o inú, sociálnejšiu Európu. Aj preto je moja odpoveď jasná: áno, som za Európu, ale jej dnešná podoba je príliš neoliberálna. Lenže nemôžeme s vaničkou vyliať aj dieťa. Ľudia by mali pochopiť, že EÚ životne potrebujeme.

Strana SMER-SD deklaruje, že svojou činnosťou určite prinesie do celej spoločnosti istotu do neistých časov. Je to reálny cieľ?
V politike je všetko vecou porovnávania. Som si istý, že SMER-SD prinesie viac istoty než pravica, takže áno, prinesie viac sociálnych istôt do neistých časov. To však neznamená, že teraz začne z klobúka vyťahovať zázračné riešenia, ako zastaviť krízu. Dôležité je, aby boli bremená krízy spravodlivo rozdelené. Nie je možné, aby banky či nadnárodné korporácie neskutočne bohatli a štát škrtal iba na ľuďoch. V tomto SMER-SD určite dokáže vybojovať viac istoty pre ľudí, aj keď doba je zlá a ľudia musia mať trpezlivosť. Kapitalizmus pomaly a iste umiera. Hľadá sa alternatíva a prechodné obdobia bývajú ťažké. Ostáva len veriť, že budúcnosť prinesie viac sociálnej spravodlivosti. Ja osobne urobím všetko preto, aby som pomohol hľadať nové spravodlivejšie alternatívy kapitalizmu. Či už z pozície poslanca alebo vedeckého pracovníka. Pokiaľ mi ľudia prejavia dôveru, bude pre mňa cťou zastupovať ich záujmy.