Tak sa nám začalo zvolebnievať. Akosi priveľmi rýchlo, asi tak, ako sa v novembri krátia dni. Nemožno sa tomu čudovať, veď do 10. marca nie je tak ďaleko. Mädlia si ruky najmä majitelia agentúr na vonkajšiu reklamu a tí najbližšie mesiace budú naozaj dobre zarábať. Na námestiach i v uliciach sa už objavili prvé bilbordy, poponáhľali sa tak dve politické strany – SDKÚ-DS a SNS. Keď už sme spomenuli národniarov – je dosť nepochopiteľné prečo ich šéf Ján Slota začal svoju predvolebnú kampaň osobnými útokmi voči predsedovi strany SMER-SD Róbertovi Ficovi. Čo tým chce dosiahnuť? Asi chce takto odlákať Ficových voličov do svojho košiara. Výsledkom jeho výpadov voči bývalému koaličnému kolegovi bude však asi to, že ho opustí aj časť z tých doteraz najvernejších...

Priemerný náš občan, teda aj priemerný čitateľ novín, poslucháč rozhlasu a televízny divák má naozaj čo robiť, aby zaregistroval aj to najdôležitejšie, čo sa v súčasnosti deje na slovenskej politickej scéne. Asi všetci sme ale vzali na vedomie vyhlásenie premiérky Ivety Radičovej, ktorá v momente menovania novej vlády po marcových voľbách končí – keď nie definitívne, tak na určité dlhšie obdobie určite- v politike. Zatiaľ už skončila s členstvom v SDKÚ-DS . Mnohých svojich priaznivcov tým síce sklamala, ale na druhej strane určite urobila radosť minimálne dvom ľuďom – predsedovi SDKÚ-DS Mikulášovi Dzurindovi a Magde Vašáryovej. V tom rýchlo plynúcom čase si niektorí z nás už ani nespomenú na to, ako M.Dzurinda pred dvoma rokmi oznámil národu, že nebude kandidovať do NR SR. Vtedy sa rozhodol pre vyčkávaciu stratégiu a taktika pozostávala z nasadenia I.Radičovej do pozície volebnej líderky strany. Nakoniec mu všetko vyšlo: nemusel sa stať poslancom NR SR, pretože si sadol na lukratívnu stoličku ministra zahraničných vecí. Progresívnejšie krídlo v strane nedotiahlo personálne zmeny v jej vedení, lepšie povedané – ani sa k ním prakticky nedostalo. A tak Dzurinda je stále vedúcou osobou v SDKÚ-DS , i keď sa chvíľami zdalo, že ťahá za kratší koniec a hrá len druhé husle. To všetko však bolo len zdanie.

Z odchodu Radičovej z najsilnejšej pravicovej strany môže mať radosť aj Magda Vášáryová. Teraz je „iba“ radovou poslankyňou NR SR, ale to sa môže zmeniť. Podľa niektorých našich uznávaných politológov urobí všetko pre to, aby sa v SDKÚ-DS stala prvou dámou. Doterajšia jednotka predsa uvoľňuje túto významnú pozíciu a Magda Vášáryová má najväčšie ambície, aby sa na ňu dostala. Keď už jej nevyšlo stať sa primátorkou hlavného mesta SR, tak by sa aspoň určitý čas o nej hovorilo ako o „first lady SDKÚ-DS“.

ČÍSLA NEPUSTIA
Marcové voľby budú skutočne veľmi zaujímavé. SMER-SD si veľmi dobre uvedomuje, že v nich nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov a tak pokiaľ bude chcieť zostavovať vládu musí mať koaličného partnera . Tí predchádzajúci – SNS a HZDS-ĽS podľa všetkého neprichádzajú do úvahy. Nakoniec obaja budú mať čo robiť, aby sa dostali do parlamentu. Pravicová koalícia ja na tom ešte horšie. Po vyradení zo svojho kruhu SaS môže tak dohromady nazbierať približne 30 % všetkých hlasov. Veď už ju tvoria iba tri strany a tie nie tak dávno verejne tvrdili, že so Sulíkom a jeho ľuďmi nechcú mať nič spoločné. Napriek tomu niektorí z predstaviteľov trojlístka už hovoria o tom, že ich prehlásenia a činy po prvom, nevydarenom hlasovaní v NR SR o eurovale treba brať s rezervou a so Sulíkom to ešte musia skúsiť. Nuž, opäť sa potvrdilo, že v politike nikdy nemožno hovoriť, že nikdy... Zvláštne je však to, že niektoré agentúry pre výskum verejnej mienky už teraz potencionálne hlasy voličov SaS priraďujú k trojlístku SDKÚ-DS, KDH a Most- Híd. Napriek tomu, že takáto koalícia po voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou nevznikne.

Pritom aj medzi voličmi SDKÚ-DS je dosť tých, ktorí snívajú o tzv. veľkej koalícii medzi Smerom a najsilnejšou pravicovou stranou. Ešte zaujímavejšia situácia je v KDH. Jeho zakladateľ Ján Čarnogurský aktívne presadzuje povolebnú spoluprácu so stranou SMER-SD a tejto myšlienke sú naklonení aj predseda KDH Ján Figeľ i podpredseda Pavol Hrušovský. Na rozdiel od Čarnogurského však takúto spoluprácu „iba“ pripúšťajú za určitých podmienok, ale veľmi ju na verejnosti nepropagujú. Nuž čo, uvidíme. Možno nastane situácia, že všetko bude záležať len a len od strany SMER-SD a tá si bude partnera vyberať a nečakať na taktizovanie ostatných parlamentných strán. Aby sme však boli konkrétnejší: vyššie zdanenie bohatších ľudí a firiem, teda lepšie zarábajúcich a ziskovejších spoločností či zavedenie daní z dividend spájajú opozičný SMER-SD s koaličným KDH. Sociálni demokrati sústavne kritizujú rovnú daň z príjmu fyzických osôb a proti súčasnej daňovej politike štátu vystupujú aj predstavitelia kresťanských demokratov. Obe strany však majú rozdielne názory na privatizáciu, SMER-SD je zásadne proti nej, KDH však nie...

KAUZY A KAUZIČKY
Na Slovensku sa už tradične pred voľbami do NR SR objavujú novú strany. Tak napríklad aj z tých, ktorí pravidelne sledujú našu politickú scénu, si už nikto ani nespomenul na jedného zo zakladateľov SNS Víťazoslava Morica. Už aj preto, lebo o ňom celé roky nebolo počuť. Nakoniec sa ukázalo, že mal svoju politickú stranu. Jej názov Slovenská národná koalícia – Slovenská vzájomnosť ho asi už omrzel a tak ju premenoval na stranu Obyčajní ľudia. Založenie politickej strany s takýmto názvom však pripravoval už dlhšie známy „obyčajný človek“ Igor Matovič, poslanec NR SR. Jedno je isté: na Slovensku sa stáva hitom byť obyčajným človekom a za neho sa vyhlasujú aj tí, ktorí majú k nemu poriadne ďaleko. Nuž , uvidíme čo nakoniec z tejto kauzičky bude ale v každom prípade už dnes slúži obom táborom na vynikajúcu predvolebnú kampaň. To, že politickú stranu zakladá aj Nora Mojsejová, doteraz známa iba z bulváru a správ z policajného prostredia, vyráža dych aj tým najostrieľanejším harcovníkom, pohybujúcim sa v politike. Nuž, čo týmto krokom sleduje kontroverzná podnikateľka, ťažko predpokladať. Mali sme už tu síce stranu Paliho kapurková, ale to bola aspoň recesia. Tú od pani Nory rozhodne nemožno očakávať.
Na východnom Slovensku, konkrétne v Košiciach sa rodí ďalšia nová politická strana – Sedem statočných. Pod týmto názvom už v minuloročných voľbách vstúpili do komunálnej politiky muži, ktorí sa prezentujú širokými klobúkmi, charakteristickými pre hlavy amerických kovbojov vo westernoch. I keď ich cieľom bolo obsadiť dve starostovské stoličky, museli sa uspokojiť iba s niekoľkými miestami v zastupiteľstvách mestských častí. Ešte šťastie, že máme toľko parlamentných strán. Preto sa taký štvorlístok konzervatívcov má kam rozpŕchnuť. Ako vidieť doteraz tak jednotní členovia OKS chcú iba jedno: nájsť si vhodné miesta na kandidátkach niektorých politických strán. Konzervatívcom dokonca zavoňal liberalizmus. Prečo aj nie, keď ide o možnosť získať poslanecký mandát...