V dňoch 22. a 23. marca 2011 sa v Šuranoch uskutočnila v priestoroch Mestského múzea medzinárodná konferencia „JUH SLOVENSKA PO VIEDENSKEJ ARBITRÁŽI (1938-1945)“, ktorú organizačne i odborne zastrešoval Ústav pamäti národa. Záštitu nad týmto významným vedeckým podujatím prevzal predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica, ktorý sa zúčastnil aj jeho oficiálneho otvorenia.
Konferencia bola rozdelená do piatich diskusných panelov, z ktorých prvé tri sa konali v prvý deň konferencie, zvyšné dva v druhý deň konferencie.
Prvý diskusný panel s názvom „Medzinárodnoprávne a medzinárodnopolitické aspekty Viedenskej arbitráže“ pozostával z príspevkov Andreasa Beckera (Univerzita Southampton): Britský pohľad na 1. Viedenskú arbitráž: ústup a nezasahovanie; Istvána Janeka (Historický ústav Maďarskej akadémie vied, Budapešť): Maďarské revizionistické snahy voči Slovensku 1938-1940 a Michala Pehra (Masarykov ústav a Archív Akadémie vied ČR, Praha): Viedenská arbitráž a jej ohlas v českej spoločnosti pohľadom dobovej tlače.
Príspevky prednesené v rámci prvého bloku boli zavŕšené diskusnými príspevkami, v rámci ktorých sa účastníci dotýkali najmä príspevku Istvána Janeka. V diskusii sa otvorila aj momentálne aktuálna téma poslanca Jánosa Esterházyho, ktorému bola nedávno odhalená aj busta v Košiciach. O príspevku Jánosa Estreházyho k rozbitiu Československej republiky sa vyjadril najmä Ladislav Deák, autor základného vedeckého diela slovenskej historiografie týkajúceho sa problematiky Viedenskej arbitráže: „Esterházyho nemožno pokladať za priateľa Slovákov. To sa on len za takého vydáva. My máme maďarské diplomatické protokoly. Keby ste to len čítali! Ako oklamať starca Hlinku! Bolo to práve na jar 1938. Esterházy si Slovensko predstavoval - a to bola maďarská idea - Slovensko si môže riešiť svoju vec len v rámci Maďarska. Ako by vyzeralo Slovensko? Slovensko by stratilo východné Slovensko celé, Slovensko by sa obmedzilo na autonómnu oblasť, nie štát. Toto chcel Esterházy. Slovensko pod úplne maďarským vplyvom, však samozrejme. Samozrejme že Esterházy ako politik, ktorý bol veľmi šikovne orientovaný, vedel, že Slovensko sa môže vrátiť do Maďarska len cez rozbitie Československa. To znamená najprv rozbiť Československo, a potom, keď bude Slovensko neschopné a najmä keď bude malé, potom s ním možno naložiť...“
Druhý a tretí diskusný panel vzájomne na seba nadväzovali, ich názov bol „Život na južnom Slovensku po Viedenskej arbitráži – I., II.“ V rámci neho odzneli príspevky Martina Hetényiho (Univerzita Konštantína Filozofa Nitra): Zmeny v živote obyvateľstva slovensko-maďarského pohraničia; Yevgena Rogovyyho (Charkovská národná univerzita): Postavenie slovenského obyvateľstva na území južného Slovenska po Viedenskej arbitráži; Viliama Jablonického: Represie voči nemaďarskému obyvateľstvu na južnom Slovensku v rokoch 1938-1945 a ich odraz v spoločenskom a kultúrnom vedomí; Ferdinanda Vrábela: Náprava „krívd“ z Trianonu? Niekoľko epizód z obsadzovania južného Slovenska maďarským vojskom v novembri 1938; Martina Lacku (Ústav pamäti národa): Malá vojna a jej ohlas v slovenskej spoločnosti; Jána Mitáča (Ústav pamäti národa): Krvavý incident v Šuranoch na Vianoce 1938 v spomienkach obyvateľov mesta Šurany; Petra Sokoloviča (Ústav pamäti národa): Slovensko-maďarské napätie na jeseň 1938 v agende trnavského okresného úradu; Heleny Palaťkovej (Katolícka univerzita Ružomberok): Levice v premenách moderných dejín (1938-1945); Miroslava Eliáša (Mestské múzeum Šurany): Združenie katolíckej mládeže na Kostolnom Seku v rokoch druhej svetovej vojny; Jozefa Vicena (Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica): Ústavná starostlivosť v detských domovoch na juhu Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938-1945; Martiny Fiamovej (Ústav pamäti národa): Úteky židovského obyvateľstva cez slovensko-maďarskú hranicu a Františka Budu: Osudy židov z Tvrdošoviec a jeho okolia po Viedenskej arbitráži v horthyovskom Maďarku.
Široký tematický diapazón príspevkov veľmi podrobne analyzoval rôzne aspekty života slovenského obyvateľstva na území, ktoré sa dostalo pod maďarskú správu. Zaujímavo (s využitím interaktívnych pomôcok) pôsobilo najmä vystúpenie Ferdinada Vrábela, ktorý na viacerých príkladoch demonštroval znaky maďarizačných tendencií na území, ktoré vzhľadom na polarizáciu vo vnímaní jeho označenia zo strany maďarskej a slovenskej historiografie navrhol nazývať „arbitrážnym“, čím preukázal dostatočnú mieru erudície v danej oblasti skúmania a potvrdil tak existenciu nespočetného množstva maďarských sebaklamov, ktoré spomínanú maďarizáciu podnecovali. Skutočnosť, že sa priestor venoval pomerne málo objasnenému prípadu streľby do Slovákov v Šuranoch, treba jednoznačne kvitovať, nakoľko o týchto udalostiach regionálnej histórie sa na vybraných fórach nehovorí. Aj preto bola práca Jána Mitáča prínosom.
Druhý deň konferencie sa venoval v dvoch samostatných diskusných paneloch téme hospodárskych dopadov Viedenskej arbitráže na územie južného Slovenska, ako i téme Podkarpatskej Rusi, ktorá bola po 2. svetovej vojne Československu definitívne odobratá, avšak v dobe Viedenskej arbitráže súčasťou slovenského územia. V rámci prvého panelu („Hospodárske dopady Viedenskej arbitráže“) odzneli príspevky Miroslava Sabola (Historický ústav SAV): Dopady Viedenskej arbitráže na poľnohospodárstvo, priemysel a infraštruktúru južného Slovenska; Ľudovíta Hallona (Historický ústav SAV): Peňažníctvo južného Slovenska po zmene hraníc v roku 1938 a Petra Mičku (Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica): Následky Viedenskej arbitráže na činnosť Továrne na papier, účastinná spoločnosť Slavošovce.
Druhý panel mal názov „Podkarpatská Rus po Viedenskej arbitráži“ a pozostával z troch príspevkov: Igor Šnicer (Užhorodská národná univerzita): Ukrajinská historiografia o téme maďarskej okupácie a štátoprávny stav podkarpatského územia v rokoch 1938-1945; Tetjana Serhijenko (Užhorodská národná univerzita): Zakarpatsko v medziach Maďarska: etnopolitický faktor (1939-1944) a Igor Lichtej (Užhorodská národná univerzita): Očití svedkovia o tragických udalostiach Karpatskej Ukrajiny v marci 1939 (účastník príspevok nepredniesol, bude však súčasťou výstupu z konferencie).
Z oboch diskusných blokov treba vyzdvihnúť najmä snahu tých autorov, ktorí sa zaoberali Viedenskou arbitrážou a jej dopadmi cez prizmu regionálnej histórie a bezprostredného výskumu svedkov udalostí (Peter Mičko a Igor Lichtej), nakoľko tieto pohľady priniesli pre súčasné poznanie viacero neznámych poznatkov a navyše z hľadiska približovania histórie súčasníkom sú najefektívnejším nástrojom odovzdávania poznatkov, ktoré sa tak pevnejšie zachytia v širšom spoločenskom povedomí, keďže sú najbližšie k poznaniu a chápaniu laických recipientov. Účastníci druhého bloku výrazne obohatili auditórium o výsledky vlastného výskumu predmetného obdobia, čím sa aj potvrdil punc názorovej variability konferencie.
Záverom treba zhrnúť, že obsah jednotlivých príspevkov prednesených na konferencii, hoci bol tematicky rôznorodý, vytvoril pre recipientov pomerne výraznú pramennú základňu, od ktorej títo sami môžu potom odvinúť vlastné spoznávanie inkriminovaných udalostí. Zároveň konferencia, ak ju zasadíme do aktuálneho politického rámca a aplikujeme prezentované výsledky historického bádania na dnešok, upozornila nepriamo aj na prejavy súčasnej maďarskej politiky, ktorá sa v rôznych náznakoch snaží ukázať svoj nesúhlas s terajším stavom vecí. Či to robí z dôvodu historických reminiscencií a pocitu krivdy alebo z dôvodu zneužívania na vnútorný politický boj vedený v moderných podmienkach je však skôr už politologická otázka. Dôležité pre nás je však pochopenie všetkých súvislostí, spojenie minulého so súčasným, aby sme tak sebavedomo mohli napredovať v upevňovaní vlastnej štátnosti. Tomu konferencia výrazne napomohla tým, že vytvorila priestor pre odovzdávanie poznatkov, ktoré, žiaľ, v našom výchovnovzdelávacom procese nenachádzajú dostatočnú odozvu a nie sú tak naplno odovzdávané v podobe generačnej štafety. Na škodu veci je aj fakt, že informovanie o tomto podujatí na celoštátnej úrovni bolo nedostatočné, a to ani v rámci verejnoprávnych médií.
Hlavný organizátor podujatia pripravuje aj vydanie všetkých príspevkov v reprezentatívnom zborníku, ktorý bude širokej verejnosti dostupný onedlho.