Uprostred tvorivej a organizátorskej činnosti, si v týchto dňoch v kruhu najbližších pripomína 55 rokov plnohodnotného a nesmierne plodného života Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (15. 10. 1956), tajomník Spolku slovenských spisovateľov a šéfredaktor Literárneho týždenníka. Jubilant patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej kultúry. Jeho výnimočný talent sa prejavuje v mnohých hodnotných dielach, ktoré napísal za uplynulých takmer 30 rokov. Kultúrna verejnosť ho pozná ako autora literatúry faktu, básnika, publicistu a prekladateľa. Úspešne pracoval a aj dnes pôsobí na rôznych postoch a vo významných funkciách. Jeho doterajší život charakterizuje rozsiahle literárne dielo, ktoré obohacuje slovenskú kultúru. Už na začiatku svojej tvorivej činnosti si uvedomil, že jednou z hlavných úloh spisovateľa, básnika a publicistu je navodiť otázku zmyslu života a hľadania pravdy v ňom, ale zároveň aj úcty k hodnote slova. Slova, ktoré pomáha prekonávať prekážky tvoriť a budovať. Odmieta také slovo, čo ubližuje, znevažuje, podporuje zlobu, nenávisť a nivočí ľudské duše. Vo svojich dielach pomáha čitateľom nájsť cestu k hľadaniu spravodlivosti a vzájomnej žičlivosti. Osobitný a hodnotný význam majú výsledky jeho činnosti aj v oblasti šírenia dobrého mena slovenskej literatúry za hranicami našej vlasti. Veď jeho literárnu tvorbu publikovali v Bielorusku, Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Indii, Južnej Kórei, Kanade, Macedónsku, Maďarsku, Rumunsku, Ruskej federácii, Spojených štátoch amerických, Srbsku, na Ukrajine a vo Veľkej Británii. Žiaľ, podstatne menej na Slovensku, kde v terajšej zarmucujúcej politickej, spoločenskej a kultúrnej atmosfére, tí múdri, vzdelaní a výnimoční sa ocitli na vedľajšej koľaji.

Pavol Janík patrí do kategórie mužov, ktorí vzhľadom na svoju aktivitu, činorodosť, fundovanosť a schopnosť mnoho dokázať, sú stále obklopení novými povinnosťami, úlohami a náročnými predsavzatiami. Azda aj preto dosiahol mnoho a veľa. Bolo to preto, že vždy mal vlastný názor a vlastné myšlienky. Tie v časoch dobrých aj zlých dokázal na rôznych postoch a predovšetkým vo svojej tvorbe úspešne presadzovať. Tento fakt má jednu veľkú výhodu, že jeho úspechy i prípadné prehry boli jeho vlastníctvom. To znamená, že sa nemusel, ani nemusí vyhovárať (ako to niektorí robia), že za úspechmi, či prehrami, bol nebodaj niekto iný. Takéto východisko ani z tej najzložitejšej situácie Pavol Janík nikdy nepripúšťal. Jednoducho nepozná bočné chodníčky. Bol a je sám sebou, má svoj nadhľad, bol a je nad vecou. Dokázal to aj v rokoch mládežníckej nerozvážnosti. Správne zorientoval nielen seba, ale aj mnohých na náročnej ceste životom. Oceňuje ľudskosť, činorodosť, pracovitosť a statočnosť. V tejto súvislosti na adresu jubilujúceho spisovateľa Andrej Ferko v novinách Slovenský rozhľad 10. 03. 2010 okrem iného napísal:
„Pavol Janík je šťastím pre slovenskú kultúru. Tú istú vetu o L+S povedal pri ich prijímaní do Zväzu spisovateľov národný umelec Vojtech Mihálik. Odvtedy uplynulo vari štvrťstoročie a práve za toto štvrťstoročie zozbieral Pavol Janík svoje rozhovory. V jeho knižnej literárnej žatve má dielo HOVORCA SAMÉHO SEBA (Matica slovenská, Martin 2009) poradové číslo 52, takže už možno zostaviť kalendár, kde bude na každý týždeň obrázok s úryvkom z inej knihy Pavla Janíka. Máme v ňom mnohostranného a mnohostrunného autora s medzinárodným renomé, ktorému pripadá kniha už takmer na každý rok života. Tým sa stal najproduktívnejším autorom medzi päťdesiatnikmi a možno za to môže aj fakt, že jeho brilantné hry sa neinscenujú, ani ich preklady do svetových jazykov sa na „našich“ divadelných festivaloch nepropagujú. Môže si za to sám, povedali by asi tí, ktorí za to môžu. Ako čitateľ, resp. divák mám dilemu – uvedomujem si, že jeden z najvýznamnejších žijúcich autorov by mal dostať priestor vo veľkých médiách, no na druhej strane sa teším, že toto obmedzovanie diváckych zážitkov podporuje rozkvet zážitkov čitateľských. Pavol Janík žije už desaťročia „na pulze dňa“ a brilantne reflektuje ducha doby vo vari nikomu nedostupnom diapazóne vysloviteľného, siahajúceho od nevýslovna v poézii až po mediálne fixované tabu v našej najnovšej histórii. Môže si za to sám, lebo hovorí a píše pravdu majstrovským spôsobom. Môžeme mu všetci len závidieť, ako mu to iskrí, šantí a brilantí, ba Miroslav Válek mu raz prorokoval, že umrie na duchaplnosť. A stane sa to, čo už neraz. Fenomenálne dielo dnes mnohými zaznávaného autora bude po stáročia pôsobiť v našej kultúre dlhodobo, model Jonáš Záborský.“

Ťažisko tvorivej činnosti Pavla Janíka je v poézii. Už pred tromi desaťročiami svojim knižným debutom upútal pozornosť mnohých čitateľov a autorit v slovenskej kultúre a literatúre zvlášť. Stále sa usiluje vidieť dopredu. Jeho doterajšia životná cesta je poznačená veľkou obetavosťou, profesionalitou a neustálym bojom za veci potrebné, užitočné a spravodlivé. Je a ostane spisovateľom, básnikom a publicistom, nesmierne vzdelaným, pracovitým človekom, až príliš skromným, lenže principiálnym. Svoje rozsiahle vedomosti a presvedčivý talent dáva pevne do služieb slovenského národa, jeho vzdelanosti a kultúry. Nuž, a čo zaželať jubilantovi, ktorý v doterajšom živote dosiahol veľmi veľa, ale zatiaľ nie až toľko, koľko mohol a chcel?
Predovšetkým v dobrom zdraví mnoho ďalších úspechov vo všetkých mnohostranných oblastiach tvorivej činnosti. A v mene vedenia Únie slovenských novinárov a redakcie dvojtýždenníka Slovenský rozhľad na stránkach ktorého svojimi komentármi, článkami a recenziami mierou vrchovatou prispel k zvyšovaniu jeho úrovne – Pavlovi Janíkovi žičím veľa energie, odvahy aj rozvahy pre splnenie náročných plánov a čo najviac priestoru a času pre tých najbližších. A ešte pokoj v duši, lásku v srdci, dostatok úprimných priateľov, nielen vo chvíľach sviatočných, ale aj po celé roky. Verím, že v ďalšej etape sa mu všetky problémy a rôzne prekážky podarí úspešne prekonať príslovečným dôvtipom a dobromyseľnosťou.