Stal sa prvým Slovákom, členom Medzinárodného olympijského výboru /MOV/. Mal vtedy už 60 rokov a plné dve desaťročia pôsobil v tejto organizácii významných svetových osobností, ktorú tvoria šľachtici, významní podnikatelia, politici, štátnici, v súčasnosti už aj v minulosti úspešní športovci. Vo funkcii člena MOV, alebo vedúceho česko-slovenských výprav sa zúčastnil na dvadsiatich /!/ olympijských hrách. S úplnou samozrejmosťou po vzniku Slovenského olympijského výboru /SOV/ sa v roku 1993 stal jeho prvým predsedom a v tejto funkcii pôsobil do roku 1999. Od roku 2002 je čestným členom MOV a od roku 1999 čestným predsedom SOV.

V minulých dňoch prof. Vladimír ČERNUŠÁK už oficiálne oslávil významné životné jubileum /narodil sa 25.novembra 1921 v Dubnici nad Váhom/ teda v predstihu niekoľkých dní. Celý svoj život zasvätil pedagogickej, organizátorskej a riadiacej práci v telovýchovnom a už spomínanom olympijskom hnutí. V roku 1975 sa stal profesorom, ale už v rokoch 1963-66 pôsobil ako prorektor univerzity Komenského, ktorú aj sám absolvoval /geografiu a telesnú výchovu na Prírodovedeckej fakulte/.

Podobne ako na akademickej pôde prešiel rôznymi funkciami aj v telovýchovnom hnutí. Bol členom predsedníctva SÚV ČSZTV, v rokoch 1969-1983 predseda SÚV ČSZTV a podpredseda ÚV ČSZTV , v rokoch 1969-1992 podpredseda Čs. olympijského výboru. Patril však medzi tých, ktorí nemali problém nielen hovoriť o potrebe aktívneho športovania, ale aj športovať. Pravidelne sa zúčastňoval na lyžiarskych bežeckých pretekoch Biela stopa SNP a to už mal šesťdesiatku dávno za sebou! Jednoducho patril medzi funkcionárov, ktorých si priali mať aj v susedských krajinách. Mal prirodzenú autoritu a dostávalo sa mu patričnej úcty i keď reprezentoval telesnú výchovu a šport, centrálne riadené a sústredené „pod jednou strechou“. Vladimír Černušák bol a naďalej je symbolom skromnosti, odbornej fundovanosti, je živou encyklopédiou svetového olympijského hnutia. V olympijskej diplomacii úspešne presadzoval záujmy predovšetkým našej republiky, ale aj tých chudobnejších krajín, ktoré potrebovali rôzne formy pomoci a podpory.
Vzácnemu jubilantovi všetko najlepšie k deväťdesiatke, pevné zdravie a ešte veľa šťastných rokov v kruhu najbližších, priateľov i športovcov a najmä olympionikov praje aj kolektív redakcie Slovenského rozhľadu so svojimi spolupracovníkmi a čitateľmi.