V živote často prichádzajú celkom neohlásené rôzne chvíle a udalosti, keď odrazu zisťujeme, že ich musíme prijať ako realitu a venovať im pozornosť. Lenže slová sú slabé a málo výstižné aby sme vyjadrili to, čo práve veľmi chceme povedať, či napísať.
Takto je v tomto prípade, keď do centra obdivu a úcty sa na sklonku mesiaca mája dostal novinár PhDr. Dušan D. Kerný. Presne 25. mája 2011 v dobrom zdraví uprostred náročnej každodennej práce sa dožil sedemdesiatky.

Dni sa míňajú príliš rýchlo, ale pri významných životných jubileách by sa mal čas, ten večný bežec, zastaviť nielen na oslavu, ale aj na bilancovanie uplynulej cesty. V prípade nášho jubilanta je čo hodnotiť. Začlenil sa do plejády mien, ktoré tvorili a tvoria širokú paletu žurnalistiky na Slovensku, predovšetkým čo sa týka zahraničia a kultúry. Absolvent štúdia na katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského /1964/ patril do ročníka z ktorého vzišli pred a po roku 1989 výrazné autorské a organizátorské osobnosti československej resp. slovenskej žurnalistiky a jubilant sa stal jednou z nich. To svedčí o tom, že vtedajšie štúdium bolo súčasťou kvalitatívneho vzopätia spoločnosti v období slovenského Predjaria Jari 1968 a jednej generácii poskytlo trvalé základy. Na začiatku profesionálnej kariéry formovalo novinára – zahraničiara pôsobenie a cesty v rozvojovom svete – najprv v Afrike, doplnené neskoršie cestou do Indie a do štátov Južnej a Strednej Ameriky a Bangladéšu. Absolvoval ich ako redaktor zahraničného oddelenia denníka Pravda, neskoršie pribudli cesty do USA, V. Británie a Severného Írska, bol prvým slovenským reportérom, ktorý chodil do Severného Írska po roku 1969, keď tam vypukli ozbrojené konflikty. Reportérske ostrohy si vyskúšal aj v čase leteckej vojny a bombardovania Juhoslávie, Belehradu, v čase bombardovania mostov v Novom Sade bol v Srbsku a Vojvodine, v dedinách slovenskej menšiny, potom prešiel z Macedónskeho Skopje cez Kosovo do Prištiny vrátane srbských enkláv Gračanica a Srbská Mitrovica. Ako zahraničný spravodajca československého denníka pôsobil v Nemeckej spolkovej republike, po zjednotení Nemecka pôsobil v Spolkovej republike Nemecko ako spravodajca TASR a STV, pôsobil aj v USA a napokon v rokoch 2003 – 2008 ako akreditovaný spravodajca v Ruskej federácii pričom pôsobil v Gruzínsku v čase zásadných zmien ako aj ozbrojených konfliktov, na Ukrajine a v Bielorusku. Jeho pôsobenie v tlačovej agentúre sa začalo v roku 1992 a tak mohol zohrať jednu z kľúčových úloh pri premene TASR na plnohodnotnú agentúru založením prvej pôvodnej zahraničnej redakcie ako aj prvej pôvodného cudzojazyčného servisu TASR od roku 1948. Zároveň bol kľúčovým vyjednávačom pri medzinárodnom uznaní a členstve v medzinárodných organizáciách TASR zároveň, na jednej úrovni s českou ČTK. Vedno z jeho skúsenosťami z rozhlasovej práce, kde sa dodnes vysiela kontaktová relácia, ktorú založil dlho pred rokom 1989 (rovnako ako v STV sa dodnes vysiela D. Kerným iniciovaná a založená spravodajská relácia Slovensko dnes) možno povedať, že je jediným aktívnym novinárom so skúsenosťou novinárskej a organizátorskej práce v tlačovej agentúre v elektronických a printových médiách kombinovaných priamou skúsenosťou z práce zahraničného spravodajcu v USA, Ruskej federácii, v SRN a štátoch a v problematike EÚ. Verejnosti sa stal známy aj ako veľvyslanec v Švajčiarskej konfederácii, je členom Spolku slovenských spisovateľov a podpredsedom Únie slovenských novinárov. Je autorom viacerých prekladov z nemčiny, angličtiny a ruštiny, napísal knihu o USA a o Indii, ako aj knihu o americkej zahraničnej politike v súvislosti s vojnou vo Vietname Pentagónske dokumenty. V ostatných rokoch plný energie a nadšenia pracuje ako redaktor týždenníka Matice slovenskej Slovenské národné noviny, je členom novovytváranej redakcie, ktorá mení SNN na mienkotvorný týždenník. V roku 1996 jeho dlhoročnú prácu ocenila Vláda Slovenskej republiky a Združenie slovenských novinárov v podobe udelenia Ceny Ľudovíta Štúra, ktorú prevzal aj spisovateľ a publicista Vladimír Mináč (1922 – 1996). Dlhé roky bol aktívnym redaktorom dvojtýždenníka Slovenský rozhľad v tlačenej podobe a teraz je prispievateľom jeho internetovej podoby. Azda aj preto si význam svojho sviatku takmer neuvedomuje. Preto mu túto udalosť chcem prostredníctvom týchto riadkov pripomenúť v mene Únie slovenských novinárov a redakčného kolektívu dvojtýždenníka Slovenský rozhľad v presvedčení , že aj v ďalšej etape života sa Ti, milý jubilant, podarí rôzne ťažkosti a problémy, ktoré život prinesie úspešne prekonávať príslovečným dôvtipom, energiou a dobromyseľnosťou.

Žičím Ti mnoho elánu, pokoj pre činorodosť, ktorý umocňuje aktivitu, upevňuje zdravie a prináša pohodu v kruhu najbližších.